Béla Bugár: Keď už nič nestačí

Učiteľské odbory odmietli memorandum o zvyšovaní platov a vláda sa ocitla v situácii, keď už nič nestačí.

Počas uplynulých týždňov sa na mňa často obracali občania, prečo sa  vo vládnej koalícii nevieme dohodnúť. Pýtajú sa ma väčšinou na osobných stretnutiach, a pýtajú sa ma preto, lebo vedia, že som zástancom neúnavných rokovaní a hľadania spoločných riešení. Tvrdohlavosť, neochota prijať kompromisy, trvanie na svojej pravde nikdy, nikam neviedli. Krátkodobo možno áno, ale dlhodobo určite nie.

Na poslednej koaličnej rade sme riešili učiteľské platy. Mám k nim blízko aj z osobných dôvodov. Moja manželka je učiteľka, čiže mám informácie takpovediac z každej strany, viackrát denne. Je mi veľmi ľúto, že zas nezvíťazil zdravý rozum. To, že pokračovať vo zvyšovaní platov pedagógov je nevyhnutné,  si uvedomuje celá vládna koalícia. Rovnako, ako aj to, aké dôležité je zabezpečiť nerušený chod vyučovacieho procesu.

Memorandum, ktoré vláda ponúkla učiteľským odborom, by zabezpečilo jedno aj druhé. Rešpektujeme odbory, rešpektujeme aj ich právo toto memorandum nepodpísať. Mne však napadajú otázky: Chcú toto všetci učitelia? Neustále organizovať ďalšie a ďalšie rokovania, štrajky? Neistotu? Prečo vlastne? V koho záujme je táto neistota? Je to ešte stále o učiteľoch?

Plne sa hlásim k tomu, že v každej krajine by mali byť učitelia jedným z najlepšie zaplatených skupín zamestnancov. Je mi ľúto, že to tak nie je. Lenže memorandum, ktoré sme ponúkli učiteľským odborom, bola cesta, ako sa k nim dostať. A nielen počas tejto vlády. Chcel by som vidieť tú vládu, ktorá nastúpi aj po nás, a ktorá by takéto memorandum nepredĺžila. Išla by proti všetkým občanom a proti budúcnosti krajiny.

Tak isto však viem pochopiť a podporiť všetky snahy o zvyšovane platov sestričiek, lekárov, vedcov, stavebných robotníkov. To, čo si neviem predstaviť, že by všetci ľudia, respektíve ich odborové organizácie organizovali štrajky naprieč krajinou a odborovými zväzmi. V čase, keď rastie minimálna mzda, keď klesá nezamestnanosť, keď krajina má dobre našliapnuté.

Netreba tlieskať tejto vláde. Tá, ale ani žiadna iná, so stavom keď „nič nestačí“ nevie urobiť nič. Musí sa naučiť s ním žiť.

Zdielať: