Priestor na život 2010

Vypracovať program odpadového hospodárstva v SR a v jednotlivých krajoch

Spracovať stratégiu nakladania s biologickým odpadom

Prečo sa nemalo zlúčiť MŽP SR a MP SR:

1. MŽP SR nie je hospodársky rezort, rozhoduje o využívaní zložiek životného prostredia, ich využívanie obmedzuje a zároveň kontroluje, samo pritom žiadnu zložku životného prostredia nevyužíva,
2. MP SR je hospodárky rezort, ktorý na plnenie svojich funkcií využíva pôdu (poľnohospodársku, lesnú) ako jednu zo zložiek životného prostredia,
3. poľnohospodárska a lesnícka veľkovýroba patria medzi významných poškodzovateľov životného prostredia,
4. v rezorte pôdohospodárstva sa „spojili“ povinnosti v oblasti ochrany prírody s podnikateľskými zámermi, jedna časť rezortu bude niektoré činnosti podporovať, druhá ich bude zasa pokutovať.

Spojením rezortov sa napr. v oblasti ochrany prírody a krajiny vytvorí situácia, keď ten istý rezort bude rozhodovať napr.:

• o povolení výnimky na usmrtenie chráneného živočícha, žiadateľmi sú poľovné združenia, v prípade štátnych poľovných revírov sú to Lesy SR, výnimku nemôže povoliť každému žiadateľovi, Lesy SR sú organizáciou rezortu pôdohospodárstva, ministerstvo pôdohospodárstva a životného prostredia bude teda povoľovať výnimku subjektu, ktorého je zriaďovateľom, zároveň bude kontrolovať jej vykonanie, akým spôsobom chce zaručiť nestrannosť v rozhodovaní a v kontrole voči neštátnym subjektom, môže nastať situácia, že v jednej doline je na pravej strane žiadateľom súkromný vlastník revíru a na druhej strane doliny štátny vlastník revíru, je možné povoliť usmrtenie len jedného jedinca – komu bude udelená výnimka?,
• o povolení výnimky na ťažbu v chránenom území pre štátny subjekt, ktorý napr. má finančné problémy a jednou z možností ich riešenia je získanie finančných prostriedkov za vyťažené drevo, MP SR je zriaďovateľom tohto subjektu a v prípade jeho hospodárskych problémov ich bude musieť riešiť, kde je záruka, že pri rozhodovaní o povolení ťažby nezohrá významnú úlohu aj táto skutočnosť a ťažba bude povolená.

Spojením rezortu sa spochybní nestrannosť v rozhodovaní o využívaní zložiek životného prostredia.

Obdobný problém ako v OP môže nastať napr. v situácii, keď nebudú vytvorené finančné prostriedky na plnenie niektorej z environmentálnych povinností v poľnohospodárskych podnikoch (napr. v oblasti odpadov, ochrany vody a pod.) a pôjde o subjekty, ktoré sú závislé od dotačnej politiky MP SR.

Ochranu životného prostredia optimalizovať na európsku úroveň

V roku 2008 bola prijatá nová rámcová smernica - smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc. Schválená smernica o odpadoch - „Od spoločnosti zbavujúcej sa odpadov k európskej recyklujúcej spoločnosti“ - musí byť prevzatá do právnych poriadkov členských štátov do 12. 12. 2010.

Do konca roka 2011 má komisia vypracovať správu o možnostiach predchádzania vzniku odpadov („politika ekodizajnu produktov“) a do roku 2014 má na obdobie do roku 2020 stanoviť ciele na predchádzanie vzniku odpadov a nezávislosť vzniku odpadov od hospodárskeho rastu.

Najneskôr do 12. 12. 2013 sú členské štáty povinné vypracovať program predchádzania vzniku odpadov. Členské krajiny EÚ sú naďalej povinné vypracovávať pre celé územie štátu programy odpadového hospodárstva, do ktorých sa programy predchádzania vzniku odpadov začlenia. Pri definovaní opatrení na predchádzanie vzniku odpadov musí mať verejnosť možnosť vyjadriť sa. Cieľom novej rámcovej smernice o odpade je predovšetkým:

• vytvorenie „európskej recyklujúcej spoločnosti“,
• nezávislosť vzniku odpadov od hospodárskeho rastu,
• zníženie množstva odpadov a zvýšenie kvót recyklácie a opätovného použitia,
• moderné hospodárenie s odpadmi.

Súčasťou smernice je aj hierarchia odpadového hospodárstva, ktorú treba uplatňovať v právnych predpisoch a politikách jednotlivých členských štátov EÚ, týkajúcich sa predchádzania vzniku odpadu a nakladania s odpadom:

1. predchádzanie vzniku odpadov,
2. úprava odpadov na opätovné použitie,
3. recyklácia odpadov,
4. zhodnocovanie odpadov, aj energetické,
5. zneškodňovanie odpadov, ktoré má predstavovať výnimku.

Pretože v mnohých členských štátoch sa cca 90 % odpadov z domácností stále ukladá na skládkach, predstavuje prijatie novej smernice významné zmeny v hierarchii odpadového hospodárstva. V súlade so spomenutou smernicou musí byť v členských krajinách EÚ najneskôr do roku 2015 zavedený separovaný zber minimálne papiera, kovov, plastov a skla. Do roku 2020 musí byť 50 % hmotnosti komunálneho odpadu opätovne použitého alebo recyklovaného. (To znamená z cca 300 kg/rok odpadu na jedného občana SR 150 kg recyklácie. Dnes to je na úrovni cca 50 kg recyklovaného odpadu na jedného občana.).

Do roku 2020 musí byť opätovne použitých alebo recyklovaných 70 % hmotnosti stavebných odpadov.

Slovensko v súčasnosti neuskutočňuje takmer žiadne kroky smerujúce k vývoju moderného odpadového hospodárstva s funkčným cyklovým hospodárstvom a spolieha sa na dostatočnú kapacitu skládok. Na základe článku 22 novej smernice musia členské krajiny EÚ prijať vhodné opatrenia na zaistenie separovaného zberu biologicky rozložiteľného odpadu (bioodpadu) na účely kompostovania a digescie. Bioodpad tvorí viac ako 40 % z komunálnych odpadov, technológie zhodnocovania bioodpadov sú aj u nás známe a v EÚ rozšírené. Treba však poznamenať, že MŽP SR neuskutočňovalo v tomto smere potrebné podporné aktivity a celá záležitosť je značne omeškaná. Chýba koncepcia, záväzné pravidlá a ciele, informačná podpora, ako aj finančné nástroje a kontrola zavádzania a realizácie separovaného zberu bioodpadu v SR. Posun termínu povinnej separácie všetkého biologicky rozložiteľného odpadu z roku 2010 na rok 2013 znamená jednoznačne ústupok zo strany štátu, ktorý namiesto toho, aby trval na plnení tejto povinnosti (je deklarovaná v zákone o odpadoch už od 1. 6. 2001), nezačal realizovať náležitú koncepciu nakladania s biologicky rozložiteľnými odpadmi.

Treba vypracovať Program odpadového hospodárstva SR (POH) (je rozhodnutie vlády, čo končí v 2010 a ďalej sa nič nerobí ) a hlavne POH krajov. Stanoviť pravidlá pre subjekty, ktorých sa to týka – obce, mestá, podnikateľské subjekty, štátna správa atď.

Spracovať stratégiu nakladania s biologickým odpadom, ktorá musí byť súčasťou POH SR. Urýchlene prevziať novú smernicu o odpadoch a začať komunikovať s každým koho sa to týka (obce, mestá, štátna správa, podnikateľská sféra, mimovládne organizácie atď.). V tomto smere sa nič nekoná a popritom nás tlačia stanovené termíny EÚ.

Emisie? Demisie!

Životné prostredie nie je dojná krava – dotácie sú na riešenie problémov, nie na napchávanie vreciek.

• Žiadne kauzy pri poskytovaní prostriedkov z verejných zdrojov.
• Transparentné rozdeľovanie prostriedkov z eurofondov, transparentné prideľovanie emisných kvót, transparentný predaj „teplého vzduchu“.