József Nagy: Nový zákon o vodách potopí zamestnanosť v poľnohospodárstve. Príjmy budú z domácich poplatkov namiesto exportnej dane

Podľa poslanca parlamentu Józsefa Nagya minuloročné vyhlásenie vody za strategickú surovinu už prináša svoje prvé horké ovocia: sprísnená štátna kontrola všetkého, čo nejako súvisí s vodnými tokmi a vodou podzemnou, povrchovou, geotermálnou, či dažďovou - a všetko bude regulované novelizovaným Zákonom o vode, ktoré prinieslo v pripomienkovom konaní vyše 300 výhrad.

Most-Híd vidí jasný ekonomický záujem vyťažiť z tejto prirodzenej súčasti životného prostredia príjmy pre vládu. Sklamaním pre občanov však bude, že príjmy nepotečú z exportu, z ohláseného atraktívneho  40 percentného poplatku za vývoz vody.  Štátna kasa sa zrejme má naplniť z peňaženiek malých a stredných podnikateľov, najmä poľnohospodárov a potravinárov. 
Dvadsaťpäťnásobné zníženie hranice povinnosti platby za využitie vôd prepíše niektoré priemyselné ale najmä poľnohospodárske odvetvia. Môže narušiť aj realizáciu podnikateľských zámerov a čerpanie eurofondov pre výrazné zmeny v trhových podmienkach. Doteraz platili len väčšie priemyselné podniky za užívanú vodu. Ak sa presadí zámer vlády, tak prakticky každý podnikateľ, technologicky napojený na vodu bude platiť vodohospodárom, ktorý z príjmov majú zabezpečiť svoju činnosť. Chýbajú im prostriedky na protipovodňovú ochranu.
“Som proti tomu, aby malý a stredný podnikatelia, poľnohospodári a potravinári platili protipovodňovú ochranu na Slovensku. Treba zvýšiť sadzby pre využitie hydroenergetického potenciálu. Nech protipovodňovú ochranu zaplatia vodné elektrárne, ktoré sa živia na vodných tokoch. Tie zariadenia vytvárajú minimálny počet pracovných  miest a sú investične až také výhodné, že agresívny tlak na ich výstavbu nám ohrozuje kvalitu životného prostredia na mnohých miestach,” - povedal bývalý minister životného prostredia, podľa ktorého zostali bez poplatku prakticky už len domácnosti s vlastnými vodárničkami.
Podľa poslanca Most-Híd je tento návrh v čistom protiklade aj so schválenou Vládnou koncepciou rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013-2020, ktorá vyslovene  preferuje živočíšnu výrobu a pestovanie plodín s vysokým podielom ľudskej práce. Ohrozené nebude len pestovanie cukrovej repy, osivovej kukurice, poľnej zeleniny vrátene zemiakov a skleníkovej či fóliovníkovej zeleniny, ale doplatia na to aj v ovocných sadoch, vo vinohradoch. 
“Rastliny  potrebujú doplnkovú závlahu v priemere 2-3 000 m³/ ha, čo pri akejkoľvek malej platbe spôsobí nerentabilitu a následne prepúšťanie. Ešte viac budú ohrozené farmy na chov hospodárskych zvierat a následne priamo a nepriamo celý potravinársky priemysel, ktorý je pritom aj sám významným užívateľom vody. Ak vláda zavedie poplatky za vodu na závlahy, pre živočíšnu výrobu a pre menšie spracovateľské kapacity, tak vláda ide proti zvýšeniu zamestnanosti na vidieku.” - povedal poslanec József Nagy. 
Poplatok za závlahovú vodu 2 Sk za m3 bol zrušený v roku 1998 ako pomoc poľnohospodárom lebo už vtedy prestávali pestovať zeleninu pre náklady na závlahy.
Argument, že ide o ochranu slovenskej strategickej suroviny, v prípade spoplatnenia závlahovej vody nesedí aj kvôli tomu, že voda je prevažne čerpaná z vodných tokov, ktoré by opustili krajinu, ale naopak, 40% závlahovej vody nasiakne do podzemia a tak významne zvyšuje naše zásoby.
Po novom majú platiť aj za napúšťanie verejných kúpalísk z vlastných studní , čo je v rozpore so snahou o rozvoj cestovného ruchu.

Zdielať: