László Solymos: Prečo voda natiekla do ústavy zbytočne

„Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území SR cez hranice SR dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje,”- takto znie prvá veta, presnejšie prvá časť vety najnovšej ústavnej novely.

Druhá časť umožňuje export pitnej a minerálnej vody balenej na území Slovenska, respektíve vývoz pitnej vody pre vlastné potreby obyvateľstva. Čiže nás žiadny colník nemôže zadržať pred hranicami, alebo nám zabaviť naše vodné zásoby pri cestovaní do zahraničia.  

Vynikajúce! Zachránili sme vodné zdroje Slovenska pred zahraničnými investormi a chamtivými zbohatlíkmi – každý si môže nahradiť skupinu, ktorú považuje za svojho najväčšieho nepriateľa - od Židov po Arabov - o ktorých vieme, že pitnú vodu nemajú…

Navyše, za novelu hlasovalo 102 poslancov, tak sa nemáme čoho obávať, všetko by malo byť v najväčšom - dokonca v ústavnom - poriadku. Lenže problém je v tom, že zatiaľ nevidím investičné skupiny, ktoré by investovali do vodovodných potrubí a podobne ako ropu a zemný plyn by prepravovali pitnú vodu napríklad do Sahary…

Bolo zaujímavé si vypočuť nedávne slová ministra Petra Žigu, podľa ktorého, možno predsa len raz budeme vodu exportovať. „Zatiaľ na to nemáme trh,” takto sa vyjadril sa šéf envirorezortu, čím vlastne pripustil, že vyše polročné „vodové divadlo“  v parlamente bolo vlastne celkom zbytočné. Z ministrovej reakcie mi totiž vyplýva, že keď vodu nikto nepotrebuje, tak si ju ani nedáme, ale keď ju niekto potrebovať bude, tak ju, samozrejme, začneme veselo „rozdávať“.

Nechápte ma však zle: áno, tiež považujem ochranu zdroja pitnej vody Slovenskej republiky za dôležitú. Ale v prvom rade ju musíme chrániť pred nami samými. Musíme zabrániť tomu, aby sa vodné zdroje hlboko pod zemou na Žitnom ostrove a ostatných miestach krajiny neznečistili. Ešte v škole som sa totiž  naučil, že voda je v stálej cirkulácií a to, čo z nej využijeme, nám nahradí príroda. Aspoň zatiaľ to takto stále fungovalo a funguje.

Cez slovenské hranice za sekundu pretečie viac miliárd litrov vody. Napríklad pri Štúrove 4 471 000 litrov za sekundu, 268 260 000 litrov za minútu, čiže 386,294 miliardy litrov za jediný deň. Taký je totiž prietok Dunaja v mieste štátnej hranice, kde opúšťa krajinu.  A to hovoríme len o jednej, aj keď pravda najväčšej rieke, ktorú tu máme.

Zdá sa však, že by najmä poslanci Smeru, KDH a ešte niekoľko ďalších kolegov z opozície, takýto pohľad na vec iba ťažko dokázali sprostredkovať voličom. Presne 19 nevládnych poslancov si zvolilo radšej jednoduchšie riešenie: postaviť sa za Smer, aby ich populistická väčšina parlamentu nenazvala zradcami. Ešte šťastie, že „ústavná väčšina” Smer-u a KDH nedokážu zastaviť rieku Dunaj a k nám sa tým pádom dostane dostatočné množstvo vody. Inými slovami to, čo vyčerpáme z vodných zdrojov, dostaneme vďaka spomínanej cirkulácie naspäť.

A nakoniec jedna dobrá rada pre „exportérov vody”: vodu neprepravujte cez potrubia, ale cez kanále. Napríklad aj cez podobne veľké ako je Suezký prieplav. To, Ústava SR nezakazuje.

Blog bol zverejnený na stránke denníka SME.

 

Zdielať: