László S(z)ólymos: Žitný ostrov neodstrihnem zrušením kompy. Aj keď by sa to Denníku N páčilo

Niekedy pri článku neviem zistiť zásadnú vec. Či autor (autorka) má snahu informovať, ale nemá dostatok informácií. Alebo naopak, chce niekoho poškodiť napriek tomu, že dostatok informácií môže mať.

Nie som fanúšik kritizovania médií. Politik musí čeliť racionálnej kritike. Ozývam sa len vtedy, keď to „racionálne“ absentuje. Tak ako v článku Denníka N s poetickým titulkom „Most s kompou Smeru uviazol“. Text sa zaoberá zmenou prevádzkovateľa kompy medzi Vojkou a Kyselicou. Teda témou, ktorej som sa venoval už ako opozičný poslanec.

Môj postoj je jasný

Začnem tvrdením o tom, že „Szólymosov postoj sme sa nedozvedeli“. Zrejme sa myslí Sólymos. Novinárka síce poslala otázky a dala mi pár hodín na vyjadrenie, no nesedím v kancelárii a nestláčam celý deň F5, či mi nabehol mail. Mám aj iné povinnosti. Napriek tomu, môj postoj je jasný každému, kto tému sleduje. A čo som hovoril v opozícii, hovorím stále. Navyše, dnes môžem dokladovať konkrétne kroky, ktoré sme urobili.

Po mojom nástupe vedenie Vodohospodárskej výstavby muselo odísť. Potom sa našla cesta, ako zmluvu s dnešným prevádzkovateľom kompy rozviazať tak, aby sme sa vyhli súdnym sporom. Následne sa pripravili podklady, vypísal a vyhodnotil tender. Lenže tieto kroky nemožno spraviť tak rýchlo ako vymyslieť poetický titulok.

Výsledok je na stole

Verejné obstarávanie máme za sebou a zvíťazila najvýhodnejšia ponuka. Pripravujú sa zmluvy a víťaz musí do ôsmich mesiacov kompu začať prevádzkovať. Prečo osem mesiacov? Jednoduchá odpoveď. Ak ste z článku Most s kompou Smeru uviazol získali dojem, že na Slovensku sú stovky živnostníkov s kompou v garáži, tak nie je to pravda. Na riadenie kompy navyše nestačí vodičské oprávnenie skupiny B. Kým to všetko víťaz nepripraví, máme na výber dve možnosti. Buď obce odstrihneme, teda súčasnú kompu zrušíme, alebo pre ne prepravu zabezpečíme. Pre mňa to nie je ťažká dilema. Možno by som získal sympatie redaktorky, no asi by som v zdraví neprežil najbližšie stretnutie s obyvateľmi dotknutých obcí.

Poézia a skutočnosť

Musím priznať, že som sa z článku dozvedel dve veci. Poetickosť môže byť na škodu. A fakt, že ak niektoré texty očistíte od retrospektívy, odbočení, zistíte, že si jeho autorka dokáže úplne protirečiť. Naznačuje, že čosi uviazlo (teda nič sa nedeje), a zároveň vymenuje, čo sa spravilo.

Z textu vyvstáva jediná kľúčová otázka. Prečo sú jednotlivé kroky potrebné na zmenu prevádzkovateľa kompy také časovo náročné. Autorka článku sa však na to nepýtala. Nezaujímala sa ani o prípravu alternatívnych riešení dopravy. Odkedy som na ministerstve, mal som na túto tému niekoľko tlačoviek, vydal som množstvo vyhlásení, no autorka sa doteraz nezaujímala. Pravdepodobne preto, lebo reálne fakty by ubrali na poetickosti.

Napriek tomu autorke želám príjemné Vianoce.

Zdielať: