Lucia Žitňanská: Schránkové firmy

Lucia Žitňanská
Dlho to vyzeralo, že najzaujímavejším bodom decembrovej schôdze NR SR bude schvaľovanie štátneho rozpočtu. Ale prišla kauza piešťanského „cétečka“ a pozornosť sa sústredila predovšetkým na schránkové firmy. Treba povedať, že právom.

Kauza „cétečka“  sa stala poslednou kvapkou, po ktorej pretiekol pohár trpezlivosti verejnosti aj opozičných politikov so stavom korupcie na Slovensku. Keď sa cynicky berú peniaze už aj tam, kde sa denne bojuje o zdravie a životy ľudí, oprávnenému rozhorčeniu ľudí sa nikto nemôže čudovať.

Schránkové firmy sa dnes stali akýmsi symbolom korupcie. Každý vie, že vznikajú preto, aby ich majitelia niečo utajili. Ale keď majú čerpať verejne financie, teda peniaze nás všetkých, nemôže byt dôvod nič zatajovať. Práve naopak, verejnosť chce a musí vedieť, kto za ich peniaze poskytuje služby štátu. Nie zo zvedavosti, ale hlavne preto, aby mohla kontrolovať, či nie sú v súťaži zvýhodňované firmy len za blízke vzťahy ich skutočných majiteľov s vládnou mocou. Preto je dôležité poznať nielen „papierového“ majiteľa firmy, pretože tým môže byť mnohokrát biely kôň, ale osobu, u ktorej nakoniec peniaze z obchodu skončia, teda konečného užívateľa výhod.

Strana SMER sa po kauze CT prístroja zľakla verejnosti a hneď na decembrovú schôdzu predložila v skrátenom legislatívnom konaní zákon, ktorý mal podnikanie takýchto firiem so štátom obmedziť. Treba povedať, že veľmi neúčinný a iba  marketingový zákon. Podľa neho sa nedozvieme ani to, kto stoji za firmou, ktorá predávala piešťanskej nemocnici predražené „cétečko“.

Preto sme za stranu Most-Híd a Sieť predložili vlastný návrh, podľa ktorého by sa firmy z nespolupracujúcich krajín nemohli o verejne zdroje uchádzať vôbec a pre ostatne by vznikol register, do ktorého by schránkové firmy museli zapísať svoju vlastnícku štruktúru, ktorej pravdivosť by na požiadanie preverovala Národná banka Slovenska (NBS). Tento návrh sa netykal len verejných obstarávaní, ale aj zdravotného poistenia, predaja majetku štátu, samospráv a tiež aj čerpania eurofondov.

Náš návrh nateraz Smer nepodporil, pretože za niekoľko dni schôdze by nedokázala NBS zabezpečiť potrebne vyjadrenie Rady guvernérov Európskej banky pre rozvoj (ERB) a keďže Smer potreboval preukázať snahu schránkové firmy riešiť, nechcel rokovanie o zákone presunúť a schválil iba svoj marketingový zákon. Poslanci Smeru však súhlasili s našim uznesením, podľa ktorého po získaní súhlasu ERB predložia do troch mesiacov do NR SR novy návrh zákona, vypracovaný už podľa nášho návrhu.

Prijatie takéhoto uznesenia považujem za veľký politicky záväzok Smeru a za úspech opozičnej politiky, ktorú Most-Híd v parlamente vedie. Ak sa poslanci Smeru nechcú ďalej zahrávať s pokojom na Slovensku a s trpezlivosťou ľudí na námestiach, tento zákon jednoducho musia predložiť. Boj s korupciou však ani potom neskončí, bude to len jeden z posunov v ňom. Výraznejší posun v tomto boji môže priniesť až nová vláda a preto Most-Híd venuje tejto téme veľkú prípravu a pozornosť.

Lucia Žitňanská,

Podpredsedníčka strany Most-Híd,

Poslankyňa NR SR

Zdielať: