Na málotriedky sa nedá pozerať iba ekonomicky

Novela zákona o výchove a vzdelávaní umožňuje málotriednym školám činnosť bez ohľadu na minimálne počty žiakov. Štátny tajomník ministerstva školstva však pripomína, že otázka je, či si samospráva takúto školu bude môcť v danom regióne dovoliť. Zdroj: SITA.

Na otázku málotriednych škôl sa nemôžeme pozerať z čisto ekonomického pohľadu. Tvrdí to strana Most-Híd s tým, že cieľom strany je vyriešiť problém citlivo. Ako pre agentúru SITA povedal hovorca Mosta-Híd András Nagy, otázka rušenia či zachovania málotriedok je zložitý problém, ktorý sa týka aj problematiky výučby na národnostných školách.

Štátny tajomník ministerstva školstva Peter Krajňák (Most-Híd) približuje, že niektoré málotriedne školy majú dostatočný počet žiakov na normálny chod. Problém je však pri málotriednych školách s menším počtom žiakov, ktoré vzhľadom na nízky počet žiakov dostávajú aj nízky normatív na vykrytie mzdových nákladov učiteľov. Ako uviedol, škola so šiestimi žiakmi dostáva z normatívu takú sumu peňazí, ktorá nestačí ani na mzdu jedného pedagóga. 

Vláda 25. mája schválila návrh novely zákona o výchove a vzdelávaní, podľa ktorého umožňujú činnosť málotriednych škôl bez ohľadu na minimálny počet žiakov. Krajňák však pripomína, že otázka samozrejme je, či si samospráva takúto školu bude môcť v danom regióne dovoliť. To bude na zvážení konkrétnej obce. Bez novely zákona by však legislatíva obmedzovala od septembra chod škôl aj tam, kde by sa samospráva rozhodla školu prevádzkovať. Krajňák pripomína, že ministerstvo školstva vedie dvakrát do roka dohodovacie konanie, cez ktoré dofinancováva školy s finančným problémom. Štátny tajomník tiež uviedol, že pri dohadovanom konaní sa nedá paušalizovať suma na dofinancovanie, keďže každá škola má svoju individuálnu situáciu. Náklady na prevádzku školy sa totiž líšia od počtu žiakov, počtu zamestnancov či od budovy školy, ktorá môže ale nemusí byť zrevitalizovaná. 

Málotriedna škola je škola, v ktorej na prvom stupni nemá každý ročník svoju triedu a svojho učiteľa. V jednej triede a pod vedením jedného učiteľa sa učia dva alebo viaceré ročníky. Podľa legislatívy, ktorá mala pôvodne vstúpiť do platnosti od septembra tohto roka, sa určoval najnižší počet žiakov v triede základnej školy. V triede prvého ročníka to bolo 11 žiakov, v triede druhého až štvrtého ročníka 13 žiakov a v triede, v ktorej sú žiaci dvoch ročníkov prvého stupňa základnej školy to bolo 12 žiakov. Na základe návrhu novely zákona o výchove a vzdelávaní, ktorý už schválila vláda, sa však ustanovenie o najnižšom počte žiakov v triede základnej školy nebude vzťahovať na triedy základných škôl zriadených len s ročníkmi prvého stupňa. Povinné minimálne počty sa nebudú uplatňovať v základných školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny ani v základných školách s vyučovacím jazykom slovenským. 

Aktuálne máme 642 škôl, v ktorých sa vyučuje len v rámci nultého až štvrtého ročníka. Tieto školy, takzvané málotriedky, vzdelávajú 21 385 žiakov v 1 635 triedach. Schválením výnimky ostane zachovaných 60 málotriedok, pričom 36 s vyučovacím jazykom slovenským, jedna s rusínskym a 23 škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Minister školstva Peter Plavčan vyhlásil po rokovaní vlády koncom mája, že prípadným zrušením málotriedok s nižším počtom žiakov by ušetrili 12 miliónov eur, no práve sociálne, kultúrne a spoločenské následky by podľa neho mohli byť podstatne vyššie.

Zdroj: SITA

Zdielať: