Árpád Érsek: S úctou pre našich pedagógov

Érsek Árpád
Posledný júnový deň je aj posledným školským dňom pred začiatkom prázdnin, kedy sa školské chodby utíšia a lavice ostanú prázdne. Začínajú letné prázdniny.

Predtým ale prichádza ešte napínavá chvíľa – rozdávanie vysvedčení.  Tie dostanú nielen žiaci, ale v prenesenom význame aj zriadovatelia školských inštitútov, teda miestne, regionálne samosprávy,  a v neposlednom rade aj ministerstvo školstva a vláda. Na základe dosiahnutých výsledkov a ďalšej kvalifikácie žiakov, aj pedagógovia samozrejme. Keď sa pozrieme na uplynulých desať mesiacov,  môžeme s uznaním konštatovať, že pre mnoho samospráv, aj napriek chýbajúcim prostriedkom, bolo prvoradým cieľom zabezpečiť na školách čo najpriaznivejšie podmienky pre výchovu a vzdelávanie žiakov a študentov. Napriek rôznym ťažkostiam a objektívnym prekážkam sa im podarilo spraviť všetko pre to, aby školy mali možnosť vyzbrojiť deti potrebnými vedomosťami, kreativitou a morálnymi hodnotami, ktoré sú pre plnohodnotný život tak dôležité.

 

Ani rezortu školstva, ani Robertovi Ficovi by som nedával lepšie hodnotenie ako priemerné. V prvom rade preto, lebo rozhadzujú milióny na tzv. sociálne balíčky – v skutočnosti myslia už na blížiace sa parlamentné voľby, a na získanie čím väčšieho počtu voličských hlasov – ktorých význam je diskutabilný. Lebo napríklad v tých obciach, ktoré nie sú obsluhované železničnou dopravou, žiaci a vysokoškolskí študenti nemôžu využívať bezplatnú dopravu. Pozitívne hodnotím ale to, že je vyčlenená určitá čiastka finančných prostriedkov na zabezpečenie chodu nových materských škôl, a na podporu školy v prírode a tiež lyžiarskych výcvikov.  Avšak jeden dlhodobo a zodpovedne rozmýšľajúci a konajúci rezort značnú čiastku rozpočtu investuje do platov pedagógov. Je žalostné, že Slovensko vyčleňuje na školstvo iba päť percent svojho HDP, kým ostatné štáty, napríklad Česko a Poľsko oveľa viac, Fínsko je na siedmich percentách. Napriek všetkým sľubom a sem-tam badateľným jemným zvyšovaním sú platy ešte stále ponižujúco nízke.

Všetky tieto nepriaznivé fakty zatieňujú výučbu a atmosféru na školách. Z roka na rok si čoraz menej čerstvých diplomovaných učiteľov vyberá prácu na katedrách, a hľadajú si zamestnania s lepšími finančnými možnosťami.

Nerád evokujem negatívne myšlienky. Len preto hovorím o týchto problémoch, aby som čo najintenzívnejšie dal pociťovať úsilie tých pedagógov, ktorí zostali verní svojmu povolaniu, a ktorí chcú zároveň zabezpečiť uplatnenie sa nasledujúcich generácií. Pochvala a uznanie za ich prácu sú aj tie kytice a vďačné pohľady rodičov, ktorými sú obsypaní na konci školského roka. Musíme sňať klobúk pred ich zodpovednou a pozdvihujúcou prácou. Osobne im prajem psychický aj fyzický oddych, aby sa o dva mesiace vrátili do svojho zamestnania s plnou energiou. Budú ju potrebovať, nakoľko ani budúci školský rok neprebehne bez problémov, školy aj pedagógovia môžu očakávať nové výzvy. Ale aj tie môžu prekonať, keď sa budú činiť podľa slov Lászlóa Németha, ktorý povedal, že preto je pedagógom, aby s veľkou opatrnosťou vykryštalizoval krásy prírody. Ako rodič, ale aj ako politik považujem za našu povinnosť podporiť pedagógov, keďže ide o budúcnosť našich malých, aj veľkých spoločenstiev.

Zdielať: