László Solymos: Pešiaci arogancie moci

Všetky totalitné režimy sa vyznačujú tým, že „veľké a nespochybniteľné myšlienky“ politikov najhorlivejšie ochraňujú ich úradníci. Oni sú tými pravými „robotníkmi“ moci. Na všemožných úradníkov z predchádzajúceho režimu si pamätajú mnohí z nás. Niektorí zostali dodnes a noví sa vynárajú zas a zas.
Úradníci sa vyznamenali aj  v uplynulých dňoch. Najprv tí na Ministerstve dopravy, ktorí rok úmorne hľadali dôvod, prečo neumožniť v 180 obciach dvojjazyčné označovanie železničných staníc.  Našli. Nesklamali. V tomto štáte, kde zákon je svätý, kde vymožiteľnosť práva láme rekordy, našli v zákone možnosť, ako to neumožniť Maďarom, Rusínom a Rómom. Určite zožali pochvalu. Ale aj tak nemajú na čelného úradníka tejto vlády, Igora Federiča. Ten koná rýchlo a nekompromisne. Stolička László A.  Nagya nestihla vychladnúť  a pre istotu už deň predtým, ako splnomocnenec vlády skončil v úrade, vyhodil jeho riaditeľov. A preto, lebo totalita sa musí robiť dôkladne, na druhý deň vyhodil aj riaditeľa tanečného divadla Ifjú Szívek. Čo s politikou nemá nič.  Urobil to svojvoľne, bez debaty. Lebo on môže, lebo je neohrozený a je dobrým pešiakom. To, že o tejto inštitúcii a o národnostnej kultúre vie pramálo, resp. nič, to že takéto zásahy do činnosti Ifjú Szívek môžu znamenať vážne ohrozenie fungovania tohto divadla, ho nezaujíma. Nezaujíma ho ani to, že odvolal riaditeľa, ktorý patrí k špičke národnostného folklóru na Slovensku.  Preňho je  Ifjú Szívek len inštitúcia, ktorá zbytočne obsadzuje lukratívnu budovu v centre Bratislavy. A s tým musel niečo, ale hlavne veľmi rýchlo, urobiť. A tou najväčšou tragédiou je, že Igor Federič môže. Je úradníkom, ktorý má moc. 

Zdielať: