O životné prostredie sa zaujímame až keď vznikne problém. A to je príčina problémov

Pri životnom prostredí panuje jedno pravidlo. O ochranu vody alebo ovzdušia sa začneme živo zaujímať, až keď vznikne problém, ktorý sa nás týka. A práve to je často príčina problémov so životným prostredím.

Len pred pár dňami Slovenskom preletela správa o šiestich obciach na Žitnom ostrove. V ich vodárenskom zdroji sa našiel jeden zo zakázaných pesticídov. Výsledok je pre miestnych viac ako nepríjemný. Počas sviatkov nemôžu používať vodu z vodovodu. Aspoň kým vodárenská spoločnosť nenainštaluje filter. Lokalitu som navštívil a stretol sa so starostami zo šestice dotknutých obcí. Uistil som ich, že spravíme všetko, čo je v našej moci, aby sme pomohli. Hovoril som aj s pár miestnymi obyvateľmi. Samozrejme, že si ma podali. A kým vodárenská spoločnosť  montovala filtre najmä jeden z nich si filtroval frustráciu na mne. Vôbec mu to nezazlievam. Nakoniec, rátal som s tým.

Pri životnom prostredí totiž panuje jedno pravidlo. O ochranu vody, ovzdušia a ďalších sa začneme živo zaujímať, až keď vznikne problém, ktorý sa nás týka. A práve to je často príčina problémov so životným prostredím. Situácia v šiestich obciach bez vody to podčiarkuje. Ich spoločný zdroj pitnej vody znečistil pesticíd, ktorý je dlhé roky zakázaný. Ako sa do pitnej vody látka dostala, už zisťuje inšpekcia životného prostredia i polícia. No jedno je isté už dnes. Mohol sa tam dostať len ľudskou činnosťou. Používanie (alebo zbavovanie sa) zakázaných pesticídov len ťažko možno označiť za živelnú pohromu.

No podobné pohromy sa netýkajú len pitnej vody. To isté platí pri ovzduší. Nedávno sme na rezorte novelizovali legislatívu. Dnes je zákon konkrétny, jasný a zmysluplný. Napriek tomu si netrúfnem povedať, že už smog Slovensku nehrozí. Viaceré smogové udalosti predstavovali najmä kombináciu bezvetria a nesprávneho vykurovania domácností. V zákone máme konkrétne uvedené, čo možno páliť v peci. No ak si zákon o ochrane ovzdušia vytlačíme, zrolujeme a použijeme na podpálenie odpadkov, lakovaného nábytku či gumy, tak sa smogu nezbavíme.

Do tretice krásny príklad nešťastného pravidla predstavuje nakladanie s odpadom. Osobne nepoznám žiadneho milovníka prechádzok po skládkach za mesačného svitu. A pritom recept na boj proti skládkam nie je žiadna veda. Triediť a recyklovať.

Ako minister životného prostredia mám dve najpodstatnejšie povinnosti. Keď sa vyskytne problém, prísť ho riešiť. A druhá, dôležitejšia, spraviť všetko preto aby sme problémom predchádzali. No tá druhá je naša spoločná. Štát predsa nemôže ku každému autu postaviť na stráž policajta, aby ho nikto neukradol. A rovnako ho nemôže postaviť ku každému komínu, kontajneru alebo skladu pesticídov. No porušovanie enviropravidiel sa od krádeže auta v jednom líši. Až príliš často platí, že páchateľ a poškodený sú jedna a tá istá osoba. Ak niekto znečistí vodu vo svojom okolí, tak si to vypije. Bohužiaľ aj jeho rodina a susedia. Ak niekto spaľuje doma odpad, tak to dýcha aj on a jeho okolie. Možno donekonečna zvyšovať pokuty, robiť kontroly, novelizovať zákony a vydávať usmernenia. No ak si začneme uvedomovať, že ľahostajnosť k životnému prostrediu je ľahostajnosťou k svojmu zdraviu, zdraviu svojej rodiny a okolia. Tak nám novelizácie zákonov, zvyšovanie pokút ani tento blog nebude treba.

Zdielať: