Parlamentné vystúpenie Lászla Solymosa, 11.9.2013

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Dovoľte mi, aby som povedal niekoľko slov k novele zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá podľa dôvodovej správy má predovšetkým za cieľ (citujem) „zmeniť niektoré zákonné ustanovenia, ktoré sa v aplikačnej praxi ukázali ako problematické“.

Otázne však je, čo predkladateľ považuje z tohto zákona za také ustanovenie, ktoré je v aplikačnej praxi problematické? Regulácia vysielania a retransmisie vychádza zo skutočnosti, že prenosových možností, teda frekvencií je málo, záujemcov o vysielanie je veľa. Štát teda prostredníctvom štátneho orgánu, Rady pre vysielanie a retransmisiu reguluje počet vysielateľov a zároveň tým určuje aj podobu slovenského elektronického trhu. Tentokrát návrh zákona – veľmi správne – reaguje na pripomienky Európskej komisie, ktorá „vyjadrila obavu z možného porušenia práva EÚ v súvislosti s jazykovou reguláciou rozhlasového a televízneho vysielania“ súkromných vysielateľov, teda tých, ktorí vysielajú na základe licencie udelenej radou.  Zákon teda – veľmi správne – udeľuje výnimku pre týchto poskytovateľov uviesť titulky k vysielaným programom v štátnom jazyku. 
Táto úprava však vôbec nereaguje na problémy tých vysielateľov, ktoré vysielajú v menšinových jazykoch. Máme informácie o tom, že najviac  sťažností na túto zákonnú úpravu prichádzali od súkromných televíznych staníc vysielajúcich v menšinových jazykoch, ktorým právna úprava ukladá povinnosť vyhotoviť dabing alebo titulky pri televíznych programoch vysielaných v menšinovom jazyku v jazyku štátnom, pričom sa odvoláva na ochranu štátneho jazyka, ktorá je v regiónoch obývaných menšinovým obyvateľstvom podľa niektorých ohrozená. Táto povinnosť však prináša pre týchto predovšetkým miestnych a regionálnych vysielateľov nesmiernu, ba takmer neúnosnú finančnú záťaž. Na túto skutočnosť upozorňuje aj Benátska komisia, ktorá vo svojom vyjadrení píše nasledovné (citujem): „Komisia sa nedomnieva, že slovenský jazyk je ohrozený menšinovými jazykmi takým spôsobom, aby to vyžadovalo taký radikálny postoj k menšinovému vysielaniu. Z tohto dôvodu Komisia konštatuje, že v prípade že slovenské orgány chcú mať úplnú dvojjazyčnosť, mohlo by byť vhodné, aby štát samotný poskytoval dostatočné finančné prostriedky na dabovanie a titulkovanie programov.“ (koniec citátu) Predkladaný návrh zákona o vysielaní a retransmisii sa zaoberá s prisťahovanými občanmi štátov EÚ, ale neberie do úvahy jazyk menšín žijúcich na území SR, pričom medzi nimi sú aj také jazyky (napríklad rusínsky a rómsky jazyk), ktoré nie sú oficiálnymi jazykmi Európskej únie. Je to teda hlboko diskriminačná právna úprava, veď urobí rozdiel medzi prisťahovanými občanmi EÚ a občanmi Slovenskej republiky inej ako slovenskej národnosti.  Nezabudnime ani na to, že povinnosť dabovať alebo titulkovať programy znamená pre súkromných vysielateľov plniť úlohy verejnoprávnych médií. Je to nepochopiteľné a neprijateľné. 
Navrhovaná úprava aj v prípade vysielateľov vysielajúcich v niektorom z úradných jazykov EÚ, umožňuje Rade pre vysielanie a retransmisiu neudeliť licenciu na takéto vysielanie v prípade, že na danom území, ktoré má byť vysielaním dotknuté nie je dostatočný podiel regionálneho a lokálneho vysielania v štátnom jazyku. Navrhovaná úprava preto nielenže neumožňuje udelenie licencie na regionálne alebo lokálne vysielanie v niektorom z úradných jazykov EÚ, ale doslova ZAKAZUJE v prípade, ak podiel lokálneho a regionálneho vysielania na dotknutom území v slovenskom jazyku nebude dostatočný. Čo je to dostatočné množstvo? Kto to určí? Táto úprava má v zmysle dôvodovej správy zabezpečiť aby sa lokálne a regionálne informácie dostávali k divákom predovšetkým v štátnom jazyku na danom území. 
V prípade ak však na určitom území nie je dostatočný podiel regionálneho a lokálneho vysielania v štátnom jazyku, nie je zrejmé, ako odmietnutie udelenia licencie na cudzojazyčné vysielanie z dôvodu nedostatočného podielu vysielania v štátnom jazyku zabezpečí prísun lokálnych a regionálnych informácií v štátnom jazyku. Preto nie je zrejmé, ako táto úprava má napĺňať účel vyjadrený v dôvodovej správe.
Navrhovaná úprava podľa nášho názoru stanovuje iba ďalšiu skrytú prekážku pre cudzojazyčné vysielanie na území Slovenskej republiky, práve na základe možnosti neudelenia licencie na takéto vysielanie v prípade nedostatočného podielu vysielania v slovenskom jazyku na dotknutom území. 
Podiel regionálneho alebo lokálneho vysielania v štátnom jazyku na území, pre ktoré vysielateľ vysielajúci v niektorom z úradných jazykov EÚ žiada udelenie licencie totiž nezávisí od jeho vôle. Vysielateľ žiadajúci o udelenie takejto licencie nedokáže vlastnou vôľou splniť túto podmienku udelenia licencie, alebo ju akokoľvek ovplyvniť. Podiel regionálneho alebo lokálneho vysielania v štátnom jazyku na konkrétnom území totiž závisí od podmienok na vnútornom trhu v Slovenskej republike, čo poskytuje priestor pre odmietanie udeľovania licencií vysielateľom v úradných jazykoch EÚ na základe výnimky stanovenej navrhovanou úpravou v dôsledku nedostatočných podmienok na vnútornom trhu. Takáto prekážka prístupu vysielateľov v úradných jazykoch EÚ podľa nášho názoru nie je v súlade so slobodou poskytovania služieb garantovanou v čl. 56 Zmluvy o fungovaní EÚ. O tom už ani nehovoriac, že zákon vytvára nerovnomerné podmienky v podnikaní poskytovateľov vysielajúcich v menšinovom jazyku oproti tým poskytovateľom, ktorí vysielajú v jazyku štátnom. A toto bolo hlavnou výhradou zo strany Európskej komisie a tento problém novela zákona vôbec nerieši.
Vážená Národná rada,
preto je zrejmé, že táto úprava nenaplní účel, vyjadrený v dôvodovej správe, nerieši problémy a zjavné diskriminácie, kvôli ktorým predkladateľ návrh vôbec predkladá. Zamietnutím licencie lokálneho alebo regionálneho vysielania v niektorom z jazykov EÚ ešte nevytvorí ponuku zo strany možných vysielateľov v štátnom jazyku. Znamená len ďalšiu skrytú prekážku v slobodnom používaní jazykov národnostných menšín na národnostne zmiešanom území, proti čomu zásadne namietame a preto tento návrh zákona z dielne Ministerstva kultúry navrhujem stiahnuť z rokovania a vrátiť na prepracovanie.  
 Regulácia vysielania a retransmisie vychádza zo skutočnosti, že prenosových možností, teda frekvencií je málo, záujemcov o vysielanie je veľa. Štát teda prostredníctvom štátneho orgánu, Rady pre vysielanie a retransmisiu reguluje počet vysielateľov a zároveň tým určuje aj podobu slovenského elektronického trhu. Tentokrát návrh zákona – veľmi správne – reaguje na pripomienky Európskej komisie, ktorá „vyjadrila obavu z možného porušenia práva EÚ v súvislosti s jazykovou reguláciou rozhlasového a televízneho vysielania“ súkromných vysielateľov, teda tých, ktorí vysielajú na základe licencie udelenej radou.  Zákon teda – veľmi správne – udeľuje výnimku pre týchto poskytovateľov uviesť titulky k vysielaným programom v štátnom jazyku. 
Táto úprava však vôbec nereaguje na problémy tých vysielateľov, ktoré vysielajú v menšinových jazykoch. Máme informácie o tom, že najviac  sťažností na túto zákonnú úpravu prichádzali od súkromných televíznych staníc vysielajúcich v menšinových jazykoch, ktorým právna úprava ukladá povinnosť vyhotoviť dabing alebo titulky pri televíznych programoch vysielaných v menšinovom jazyku v jazyku štátnom, pričom sa odvoláva na ochranu štátneho jazyka, ktorá je v regiónoch obývaných menšinovým obyvateľstvom podľa niektorých ohrozená. Táto povinnosť však prináša pre týchto predovšetkým miestnych a regionálnych vysielateľov nesmiernu, ba takmer neúnosnú finančnú záťaž. Na túto skutočnosť upozorňuje aj Benátska komisia, ktorá vo svojom vyjadrení píše nasledovné (citujem): „Komisia sa nedomnieva, že slovenský jazyk je ohrozený menšinovými jazykmi takým spôsobom, aby to vyžadovalo taký radikálny postoj k menšinovému vysielaniu. Z tohto dôvodu Komisia konštatuje, že v prípade že slovenské orgány chcú mať úplnú dvojjazyčnosť, mohlo by byť vhodné, aby štát samotný poskytoval dostatočné finančné prostriedky na dabovanie a titulkovanie programov.“ (koniec citátu) Predkladaný návrh zákona o vysielaní a retransmisii sa zaoberá s prisťahovanými občanmi štátov EÚ, ale neberie do úvahy jazyk menšín žijúcich na území SR, pričom medzi nimi sú aj také jazyky (napríklad rusínsky a rómsky jazyk), ktoré nie sú oficiálnymi jazykmi Európskej únie. Je to teda hlboko diskriminačná právna úprava, veď urobí rozdiel medzi prisťahovanými občanmi EÚ a občanmi Slovenskej republiky inej ako slovenskej národnosti.  Nezabudnime ani na to, že povinnosť dabovať alebo titulkovať programy znamená pre súkromných vysielateľov plniť úlohy verejnoprávnych médií. Je to nepochopiteľné a neprijateľné. 
Navrhovaná úprava aj v prípade vysielateľov vysielajúcich v niektorom z úradných jazykov EÚ, umožňuje Rade pre vysielanie a retransmisiu neudeliť licenciu na takéto vysielanie v prípade, že na danom území, ktoré má byť vysielaním dotknuté nie je dostatočný podiel regionálneho a lokálneho vysielania v štátnom jazyku. Navrhovaná úprava preto nielenže neumožňuje udelenie licencie na regionálne alebo lokálne vysielanie v niektorom z úradných jazykov EÚ, ale doslova ZAKAZUJE v prípade, ak podiel lokálneho a regionálneho vysielania na dotknutom území v slovenskom jazyku nebude dostatočný. Čo je to dostatočné množstvo? Kto to určí? Táto úprava má v zmysle dôvodovej správy zabezpečiť aby sa lokálne a regionálne informácie dostávali k divákom predovšetkým v štátnom jazyku na danom území. 
V prípade ak však na určitom území nie je dostatočný podiel regionálneho a lokálneho vysielania v štátnom jazyku, nie je zrejmé, ako odmietnutie udelenia licencie na cudzojazyčné vysielanie z dôvodu nedostatočného podielu vysielania v štátnom jazyku zabezpečí prísun lokálnych a regionálnych informácií v štátnom jazyku. Preto nie je zrejmé, ako táto úprava má napĺňať účel vyjadrený v dôvodovej správe.
Navrhovaná úprava podľa nášho názoru stanovuje iba ďalšiu skrytú prekážku pre cudzojazyčné vysielanie na území Slovenskej republiky, práve na základe možnosti neudelenia licencie na takéto vysielanie v prípade nedostatočného podielu vysielania v slovenskom jazyku na dotknutom území. 
Podiel regionálneho alebo lokálneho vysielania v štátnom jazyku na území, pre ktoré vysielateľ vysielajúci v niektorom z úradných jazykov EÚ žiada udelenie licencie totiž nezávisí od jeho vôle. Vysielateľ žiadajúci o udelenie takejto licencie nedokáže vlastnou vôľou splniť túto podmienku udelenia licencie, alebo ju akokoľvek ovplyvniť. Podiel regionálneho alebo lokálneho vysielania v štátnom jazyku na konkrétnom území totiž závisí od podmienok na vnútornom trhu v Slovenskej republike, čo poskytuje priestor pre odmietanie udeľovania licencií vysielateľom v úradných jazykoch EÚ na základe výnimky stanovenej navrhovanou úpravou v dôsledku nedostatočných podmienok na vnútornom trhu. Takáto prekážka prístupu vysielateľov v úradných jazykoch EÚ podľa nášho názoru nie je v súlade so slobodou poskytovania služieb garantovanou v čl. 56 Zmluvy o fungovaní EÚ. O tom už ani nehovoriac, že zákon vytvára nerovnomerné podmienky v podnikaní poskytovateľov vysielajúcich v menšinovom jazyku oproti tým poskytovateľom, ktorí vysielajú v jazyku štátnom. A toto bolo hlavnou výhradou zo strany Európskej komisie a tento problém novela zákona vôbec nerieši.
Vážená Národná rada,
preto je zrejmé, že táto úprava nenaplní účel, vyjadrený v dôvodovej správe, nerieši problémy a zjavné diskriminácie, kvôli ktorým predkladateľ návrh vôbec predkladá. Zamietnutím licencie lokálneho alebo regionálneho vysielania v niektorom z jazykov EÚ ešte nevytvorí ponuku zo strany možných vysielateľov v štátnom jazyku. Znamená len ďalšiu skrytú prekážku v slobodnom používaní jazykov národnostných menšín na národnostne zmiešanom území, proti čomu zásadne namietame a preto tento návrh zákona z dielne Ministerstva kultúry navrhujem stiahnuť z rokovania a vrátiť na prepracovanie.  

Zdielať: