Prvých 100 dní v rezorte spravodlivosti pod vedením L. Žitňanskej

Ministerstvo spravodlivosti SR po nástupe Lucie Žitňanskej do funkcie ministerky nasadilo vysoké tempo a realizuje zadefinované priority, medzi ktoré patrí dôveryhodnejšia a otvorenejšia justícia, kvalitnejšie a transparentnejšie podnikateľské prostredie či lepšia vymožiteľnosť práva.

Medzi doteraz realizované opatrenia patria zmeny pravidiel pri výbere sudcov, ktoré objektivizujú kritériá na hodnotenie uchádzačov o funkciu sudcu. Podľa nových pravidiel už bude obsadzovaných aj 41 nových sudcovských miest, ktoré ministerka spravodlivosti určila na súdoch.

Viac o tomto opatrení TU>>>.

Od 1. júla vstupuje do platnosti aj Vyhláška, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Vyhláška sa riadi tromi základnými princípmi:

  • princíp najlepšieho záujmu dieťaťa,
  • princíp rešpektovania práv dieťaťa,
  • princíp vypočutia názoru dieťaťa.

Po novom budú musieť súdy napríklad zisťovať, „či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu“. Na zjemnenie dopadov výkonu rozhodnutia na dieťa, alebo na dosiahnutie dobrovoľného rešpektovania súdneho rozhodnutia, bude môcť súd po novom nariadiť rodičom a dieťaťu povinnosť zúčastniť sa na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve. Vyhláška rovnako definuje jasnejšie pravidlá pre plánovanie priebehu výkonu rozhodnutia.

Viac o tomto opatrení TU>>>.

V nadväznosti na rekodifikáciu civilného práva procesného ministerstvo pripravilo Vyhlášku o spravovacom a kancelárskom poriadku. Vyhláška upravuje nevyhnutné zmeny týkajúce sa viacerých procesných inštitútov, vedenia konania (napr. konanie o dedičstve, konanie o úschovách, konanie o umorenie listiny, konanie vo veciach obchodného registra), zapisovania vecí do súdnych registrov, registratúrneho plánu a pod.

Medzi opatrenia, ktoré sa momentálne nachádzajú v medzirezortnom pripomienkovom konaní, patria aj novely Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré napomôžu účinnejšiemu vyšetrovaniu trestných činov extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov. Prejednávať trestné činy extrémizmu a rozhodovať o nich bude po novom len Špecializovaný trestný súd. Návrh okrem iného upravuje definíciu extrémistického materiálu. Na to, aby bol materiál definovaný ako extrémistický, nebude potrebné dokazovať jeho spojitosť s podnecovaním k násiliu či nenávisti. Pri klasifikácii rasovo motivovaného trestného činu už nebude nevyhnutná iba skutočná, ale aj domnelá príslušnosť poškodeného k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, atď.

Viac o tomto opatrení TU>>>.

V najbližších dňoch bude do medzirezortného pripomienkovania posunutý aj návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR. Keďže s účinnosťou od 1. decembra 2016 prešla agenda v oblasti dotácií ľudských práv do pôsobnosti ministerstva spravodlivosti, návrh vytvára zákonnú úpravu pre poskytovanie týchto dotácií.

Ďalším legislatívnym opatrením realizovaným pod vedením Lucie Žitňanskej je úprava exekučných konaní, oddlženia fyzických osôb a úprava platobných rozkazov. Exekučné konania by mali po novom spadať pod jeden exekučný súd – Okresný súd v Banskej Bystrici. Toto opatrenie do veľkej miery odbremení ostatné súdy a v konečnom dôsledku prispeje k lepšej dostupnosti k spravodlivosti. 

Riešenie oddlženia fyzických osôb – tzv. osobný bankrot je dnes pre väčšinu ľudí postihnutých exekúciou prakticky nedostupné. Cieľom pripravenej zmeny predpisov je pomôcť im prekonať túto ťažkú životnú situáciu.

K zlepšeniu kvality podnikateľského prostredia má napomôcť nová úprava upomínacieho konania, ktorá zrýchli vymáhanie pohľadávok na základe elektronických platobných rozkazov.

Tieto opatrenia k exekúciám, osobnému bankrotu a platobným rozkazom sú ďalším z uskutočnených bodov Programového vyhlásenia vlády a realizovanou prioritou rezortu spravodlivosti.

Legislatívnu aktivitu ministerstva spravodlivosti za prvých 100 dní uzatvára návrh zákona o registri partnerov verejného sektora, tzv. „protischránkový“ zákon. Jeho cieľom je zvýšiť a sprísniť požiadavky a podmienky, na základe ktorých vstupuje štát do partnerstva so subjektami zo súkromného sektora. Pre firmy, ktoré sa o verejné zdroje uchádzajú, zavádza povinnosť zaregistrovať sa v registri partnerov verejného sektora a zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Register bude verejný a kontrolovateľný a pokiaľ firma zverejní nepravdivé údaje, budú jej hroziť prísne sankcie.

Viac o tomto opatrení TU>>>.                                                                                                          

Z ďalších aktivít, ktoré ministerstvo spravodlivosti pod vedením L. Žitňanskej realizovalo za uplynulých 100 dní možno spomenúť stretnutia so širokým zastúpením odborníkov k  rozhodovaniu súdov a orgánov verejnej moci vo veciach maloletých. Informovali sme o nich TU>>> a TU>>>.

V nadväznosti na nadchádzajúce predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ sa ministerka L. Žitňanská zúčastnila na poslednej Rade ministrov pre spravodlivosť a vnútorné veci počas holandského predsedníctva, na ktorej predstavila priority slovenského predsedníctva a absolvovala viacero významných bilaterálnych stretnutí. Slovenské predsedníctvo bolo hlavnou témou rozhovoru aj s  eurokomisárkou pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věrou Jourovou, ktorú koncom apríla ministerka spravodlivosti prijala na ministerstve.

Ministerka Žitňanská zároveň od nástupu do funkcie absolvovala niekoľko stretnutí s predsedami krajských a okresných súdov. Rovnako sa zúčastnila aj na zasadnutiach Súdnej rady SR. 

 

 

Zdielať: