Rozhovor s Gáborom Gálom

S Gáborom Gálom sme sa rozprávali o jeho vystúpení na verejnom pojednávaní pléna Ústavného súdu SR, počas ktorého sa snažil sudcov presvedčiť, prečo je Ficova novela zákona o dvojitom občianstve protiústavná. 

 

Plénum Ústavného súdu SR sa 22. januára zaoberalo podaním poslancov NR SR strany Most-Híd, ktoré podpísali aj poslanci ďalších politických strán. V písomnom návrhu podania sa uvádza, že ustanovenie zákona hovoriace o strate štátneho občianstva SR tým, že občan prijme štátne občianstvo iného štátu, je v rozpore s Ústavou SR. Prečo ste považovali za dôležité, aby bolo pojednávanie verejné?

 

Ústavný súd SR konečne po takmer 2,5 roku vytýčil pojednávanie vo veci. Väčšinou Ústavný súd SR rokuje v takýchto záležitostiach za zatvorenými dverami, nakoľko účastníci konania vo väčšine prípadov nežiadajú verejné pojednávanie . My sme ho však žiadali preto, lebo sme mali ešte množstvo argumentov pri ktorých sme sa domnievali, že vieme presvedčiť Ústavný súd SR o našej pravde. 

 

Ústavný súd SR napokon verdikt 22. januára nevyniesol a pojednávanie odročil. Prečo sa tak podľa Vás stalo?

 

Naozaj netuším, prečo Ústavný súd SR pojednávanie odročil, ale keď vychádzam z toho, že je ľahšie a rýchlejšie niečo zamietnuť, odročenie pojednávania nemusí  automaticky znamenať niečo negatívne.  Nemyslím ale, že priebeh pojednávania bol taký jednoznačný, aby nášmu návrhu hneď nevyhoveli. Keďže, si však Ústavný súd SR dal viac ako mesiac na konečný verdikt, možno očakávať, že jeho súčasťou bude už aj odôvodnenie rozhodnutia. Aspoň to potvrdzujú podobné prípady z minulosti.

 

Pojednávania sa zúčastnila aj široká verejnosť. Ako to na Vás vplývalo?

 

Akoby to osud chcel, práve keď som vystupoval z auta pred Ústavným súdom SR, stretol som sa aj s pani Ilonkou Tamásovou, ktorá má už 102 rokov. Je napriek svojmu vysokému veku nesmierne energiou dámou, na Ústavný súd prišla aj v sprievode svojej dcéry Judity. Tieto ženy pred pojednávaním vliali do mňa pozitívnu energiu. 

 

Okrem pani Tamásovej ste stretli na pojednávaní aj ďalších ľudí, ktorých novela zákona o štátnom občianstve negatívne zasiahla?

 

Samotná sála bola plná ľudí, predovšetkým tých, ktorých sa tento zákon dotýka. Boli tam však aj ľudia, ktorí majú dvojité štátne občianstvo legálne, bez ujmy, pretože ho nadobudli ešte pred účinnosťou Ficovej novely. Išlo o napríklad o Holanďana so slovenským pasom či Švajčiarku so slovenským pasom, ktorí prišli morálne podporiť tých, ktorí možnosť mať legálne dvojité štátne občianstvo, už nemajú. Keď mi po pojednávaní blahoželali k môjmu vystúpeniu, poukázali aj na to, že Ficova novela je podľa nich diskriminačná voči tým, ktorí o možnosť dvojitého štátneho občianstva prišli. Aj to bol pre mňa významný a v mnohom smerodajný moment.

 

Na Ústavnom súde SR si Vás vypočuli ako predkladateľa písomného podania a zástupcu skupiny poslancov NR SR, ktorá podanie podpísala. Aké boli Vaše argumenty pred Ústavným súdom SR na samotnom pojednávaní?

 

Moje vystúpenie smerovalo k tomu, že sme náš písomný návrh chceli doplniť o skutočnosti, pri ktorých sme v písomnom návrhu podania na Ústavný súd SR nešli do príliš veľkých podrobností. Išlo najmä o to, že som doplnil náš písomný návrh o konkrétne praktické príklady zo života, cez ktoré som poukázal na to, že zákon o štátnom občianstve, teda jeho Ficova novela o dvojitom občianstve, je absolútne nevykonateľný. Našim podaním  zákon o štátnom občianstve napadáme v troch rovinách.  

 

O čo ide, čo sú podľa Vás najväčšie nedostatky tohto zákona?

 

V prvej časti poukazujeme na to, že zákon bol prijatý nezákonným spôsobom. Existujú totiž zákonné procesné pravidlá, podľa ktorých musí postupovať aj Vláda SR aj Národná rada SR. A pri tomto zákone bolo hádam porušené všetko. Napríklad, bol schválený program rokovania Národnej rady SR, ktorého predmetom bola novela zákona o štátnom občianstve a to napriek tomu, že táto novela v tom čase  ešte ani neexistovala!  Došlo tiež k zneužitiu inštitútu skráteného legislatívneho konania. Aj keď zákon jasne stanovuje, kedy a za akých okolností možno uplatniť tento legislatívny proces, zákon nebol v tejto súvislosti naplnený, respektíve bol splnený iba formálne. Bolo tam uvedené iba toľko, že ide o bezpečnostné riziko, ale nebolo špecifikované, o aké bezpečnostné riziko má ísť. Na súde som sa pýtal v čom spočíva bezpečnostné riziko, keď naši občania nadobúdali české občianstvo či v čom spočíva bezpečnostné riziko u spomínanej pani Tamásovej, ktorá ma 102 rokov a nadobudla maďarské štátne občianstvo. Mimochodom, pri tejto zmienke o pani Tamásovej som priamo počas pojednávania túto obdivuhodnú dámu pozdravil pred sudcami v maďarčine, čo bolo podľa mňa prirodzené, preto nato nikto ani nereagoval. 

 

Na čo ste ešte poukazovali vo svojom vystúpení na Ústavnom súde SR?

 

Poukazoval som aj na to, že zákon je nevykonateľný, lebo ak niekto slovenským úradom oficiálne neohlási, že nadobudol iné štátne občianstvo, štát sa to nemá ako legálne dozvedieť. Aj v tomto sme poukázali na nezmyselnosť a nevykonateľnosť zákona. Ak niekto chce zatajiť to, že nadobudol aj iné štátne občianstvo, tak to zatají, a na Slovensku bude stále vedený ako štátny občan Slovenska. Sú však prípady, keď to ľudia nahlásia a potom práve tí na to doplácajú. Napríklad Anton Gavel, náš bývalý reprezentant v basketbale, ktorý pre okolnosti v klube musel nadobudnúť nemecké štátne občianstvo, tým pádom stratil slovenské a už nás nebude môcť viac reprezentovať. Zdôrazňujem, ten zákon je nevykonateľný, ak niekto zaprie to, že nadobudol cudzie štátne občianstvo. A tí, ktorí to ohlásia na to zase doplácajú.

 

Čo bolo tretím dôležitým argumentom?

 

V neposlednom rade našim argumentom bolo, že novela je v rozpore s článkom 5 odsek 2 Ústavy SR, ktorý hovorí, že nikomu nie je možné odňať štátne občianstvo proti jeho vôli. Zákon síce používa v tejto súvislosti pojem „stráca“, je to však legislatívny trik, aby nevznikol zjavný rozpor s Ústavou SR. Keby v predmetnej novele stálo, že odníme, tak to by bolo očividné. To však nič nemení na tej skutočnosti, že ide o len účelové využitie iného pojmu, reálnym efektom však je, že štátni občania Slovenska sú zbavení občianstva proti svojej vôli.

 

Kládli Vám sudcovia Ústavného súdu SR otázky?

 

Sudcovia Ústavného súdu SR mi kládli viac otázok, ako je na takýchto pojednávaniach z ich strany bežné. Jednou bola aj otázka, či pripúšťam, že v Európe je možné, aby občania strácali svoje občianstvo na základe zákona. Povedal, som, že áno, v Európe také štáty sú. Je potrebné však vziať do úvahy dve veci: to, že ide o krajiny, kde majú inú ústavnú dikciu. Na druhej strane je tu Európsky dohovor o štátnom občianstve, na základe ktorého štáty musia vydávať rozhodnutia, ktoré majú byť odôvodnené a proti ktorým má možnosť dotknutá osoba podať opravný prostriedok – odvolať sa. A toto v našom zákone vôbec nie je – to je vážny rozpor s Európskym dohovorom o občianstve.  A týchto rozporov sme tam našli viac.

 

Oponovali Vám niečím sudcovia?

 

Niektorí sudcovia Ústavného súdu SR sa snažili naše podanie klasifikovať tak, že nárok na občianstvo nie je základné ľudské právo, pretože to nie je v druhej hlave našej ústavy.  Moja reakcia bola však taká, že keďže je to v Ústave SR, tak ide o ústavné právo, ktoré si zaslúži tú istú ochranu, ako práva vymenované v druhej hlave.

 

Ako to vidíte v súvislosti verdiktom na Vaše podanie, ktorý Ústavný súd SR vynesie 26. februára?

 

Ako právnik to vidím tak, že Ústavný súd SR by mal vyhlásiť tento zákon za neústavný vo všetkých troch bodoch. V každom bode sme našli také závažné rozpory s medzinárodnými zmluvami a s Ústavou SR, že to nie je možné nezohľadniť.  Ako politik však musím povedať, že keďže sa blížia prezidentské voľby, tak som skeptický. Totiž časť sudcov Ústavného súdu SR v minulosti dávala pri rozhodnutiach prednosť politicko-mocenským záujmom pred Ústavou SR.

 

Most-Híd red.
Foto: Új Szó
 
 

Zdielať: