Sklenený strop - reálna alebo virtuálna bariéra?

Aj na túto otázku sme hľadali odpoveď na októbrovom Občianskom salóne. Fundované odpovede nám ponúkli Katarína Farkašová, predsedníčka Aliancie žien Slovenska a psychologička Nora Lauková. Rodovej rovnosti sa obe odborníčky venujú dlhodobo, problém diskriminácie žien na trhu práce, boj žien v produktívnom veku s horizontálnou a vertikálnou rodovou segregáciou dôverne poznajú.

Termín sklenený strop sa v odbornej terminológii prvýkrát objavil v roku 1984. Označuje neviditeľné bariéry vo firmách, inštitúciách, spolkoch a iných organizáciách. Je to súbor rôznych „nepísaných" pravidiel, noriem, spôsobov konania, vedenia,  plánovania a hodnotenia inštitúcie, ktoré ženám často neumožňujú, resp. znemožňujú postup na vyššie manažérske (a iné) pozície. Sklenený strop znemožňuje prístup k cestám, ktoré otvárajú postup k vyšším postom a funkčnému zaradeniu. Môže sa tak diať formálnymi, ale aj neformálnymi, skrytými postupmi. Pri hľadaní koreňovej príčiny tohto javu nám hostky salónu ponúkli hneď niekoľko dôvodov. Venovali pozornosť nedostatočnej implementácii existujúcej legislatívy, dôsledkom podvedomého, hlboko zakoreneného psychologického a kultúrneho dedičstva mužskej dominancie v spoločnosti, rodovým stereotypom vo výchove a vzdelávaní, očakávaným vzorom v rôznych oblastiach života. Nie všetky rodové stereotypy sú nežiadúce. Niektoré však môžu byť mimoriadne škodlivé - muži sa nedokážu postarať o deti a domácnosť, ženy neobstoja v politike a vedúch postoch - je čas ich prelomiť. Na základe Indexu rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) Slovensko je na predposlednom mieste medzi krajinami Európske únie. Prečo je tomu tak, nám podrobne ukázala Farkašová vo svojom dokumente. Film prostredníctvom štatistických údajov a výpovedí žien, ktoré sklenený strop prerazili, poukazuje na rozdiely rodovej nerovnosti v Nórsku a na Slovensku. Dokument vyvolal živú diskusiu o tom, akoby sme mohli "dobehnúť" severské štáty. Pomocou švédskeho modelu? Zavedením kvót, ktoré po schválení Európskym parlamentom prijalo Nemecko? Máme sa sústrediť na psychologické aspekty? Uvedomiť si a odstrániť nesolidárnosť vo vlastných radoch? Otázka rovnosti príležitostí pre mužov i ženy je výzvou pre nás všetkých, pre Slovensko, pre celú Európsku úniu. Stále nezodpovedané otázky by mali byť impulzom pokračovať v diskusii a dôvodom na prehodnotenie postojov, ktoré už dávno stratili svoje opodstatnenie.

 

 

 

 

 

 

Zdielať: