Tlačové vyhlásenie Gabriela Csicsaiho, poslanca NR SR za stranu Most-Híd

Je vrcholne urážlivé a poburujúce pre poľnohospodára , keď sa premiér SR  vyjadruje v súvislosti s prácou v poľnohospodárstve ako o nejakej menejcennej, podradnej činnosti, v porovnaní s inými odvetviami  ako učinil na výjazdovom zasadnutí  vlády  dňa 22. januára 2014,  v Šenkviciach: “Ľudia s nízkou kvalifikáciou si najskôr môžu v agrosektore nájsť prácu.“

 

 Je najvyšší  čas, aby najvyšší vládni činitelia prestali hovoriť,  hoci aj nechtiac z neznalosti problematiky, o poľnohospodárstve ako o nejakom strpenom odvetví národného hospodárstva  a prestali podprahovo negatívne ovplyvňovať  verejnú mienku  o poľnohospodárstve a budili dojem ako o nejakom smetnom koši na trhu práce.

 

Chcel by som upozorniť predsedu vlády, že žijeme v tretom tisícročí, a poľnohospodári namiesto volských záprahov  požívajú traktory s vysoko citlivými navigačnými systémami,  a namiesto motýk, cepov a kôs – plečky, kombajny, sejačky s presnosťou práce zmerateľné v centimetroch  a iné obrábacie stroje státisícových hodnôt. V maštali nestoja 3 kravy a 2 prasnice, ale ekonomická udržateľnosť stád v živočíšnej výrobe vyžaduje počty  aspoň na úrovni 200 až 250 kusov zvierat. Obsah živín v kŕmnej dávke sa vypočítava s presnosťou na gramy a rovnako pri namiešavaní dennej spotreby na kus. Každá rastlina na poli, každý strom v sadoch, každé  zviera v stáde je výsledkom dlhodobého, desaťročia trvajúceho výskumného a šľachtiteľského procesu a je zároveň organickou súčasťou väčšieho a  uceleného výrobného  celku. Ekonomická udržateľnosť týchto celkov a zároveň poľnohospodárskej výroby  na Slovensku stojí a padá práve na odbornej pripravenosti každého článku – od riaditeľa až po strážnika - v  danej organizačnej  štruktúre. 

 

 Jedna z najväčších chýb súčasnej a plánovanej  poľnohospodárskej politiky tejto vlády je utopistická a zároveň pre poľnohospodárov aj dehonestujúca myšlienka,  že nezamestnanosť sociálne a vzdelanostne nižších skupín chce riešiť cez poľnohospodárstvo. Chcel by som raz a navždy vyvrátiť mýtus z komunistickej éry, že kŕmičom, ošetrovateľom zvierat, robotníkom na poli alebo v sadoch môže byť hocikto,  aj s bez akéhokoľvek vzdelania. Dnes  sa jednotlivé výrobné procesy týkajú veľkých celkov a akákoľvek chyba, neodbornosť môže spôsobiť státisícové škody a ohroziť  životaschopnosť podnikov podobne ako v automobilovom alebo v inom  odvetví.

 

Každé € vynaložené na zníženie nezamestnanosti v duchu tejto filozofie je pustým mrhaním peniazmi daňových poplatníkov. Podpora na zníženie nezamestnanosti musí  smerovať  k novozaloženým malým, najlepšie rodinným farmám. Práve dostatočná odborná pripravenosť musí byť podmienkou takejto podpory. Jedine odborná zdatnosť môže byť zárukou udržateľnosti pracovných miest. Je známe, že každé novovzniknuté dlhodobo udržateľné  pracovné miesto v  poľnohospodárskej prvovýrobe generuje ďalšie 3 pracovné  miesta v ostatných odvetviach národného hospodárstva. Vláda by nemala míňať peniaze na alibistické „zašitie“ armády nezamestnaných kvôli populistickému znižovaniu čísla nezamestnanosti, ale na vytvorenie podmienok vzniku reálnych, dlhodobo udržateľných pracovných miest.

 

Som presvedčený, že takéto označkovanie nezamestnaných „ako  menejcenná pracovná sila“ hraničí s útokom  na ľudskú dôstojnosť.  Nie zaškatuľkovanie, ale umožnenie trvalej  rekvalifikácie podľa individuálnych schopností a možností je cestou zo súčasného marazmu.

 

Zdielať: