Žitňanská: Podriadení sa ma pýtajú, či má zmysel ďalej pracovať

Rozhovor s ministerkou spravodlivosti, podpredsedníčkou vlády a podpredsedníčkou strany Most-Híd

S ministrom životného prostredia a ministrom dopravy ste podpísali vyhlásenie, že pokračovanie vládnej krízy už teraz spôsobuje ťažkosti v napĺňaní vládneho programu. V čom konkrétne?

„Sú to napríklad pocitové záležitosti. Prídete na poradu, rozdávate dlhodobé zadania a dostanete otázku, či má vôbec zmysel robiť tento projekt, keď nie je jasné, či tu vláda bude... Alebo potom sú to praktické problémy, na čom dnes začať pracovať, aby to mohlo ísť o tri mesiace do pripomienkového konania. Na ministerstvo som prišla, aby sme urobili, čo bolo dohodnuté, aby sme podali výkon a ja nepotrebujem rozbiehať ďalšie veci s tým, že neviem, či budú dokončené.“

Veríte, že táto vláda vydrží do riadnych parlamentných volieb 2020?

„Nestaviam to na viere. Každá koaličná vláda môže vydržať štyri roky, ak jej aktéri rešpektujú dohody a dodržiavajú pravidlá, ktoré si dohodli. Vyše roka to platilo. Ak sa koalícia dokáže nastaviť tak, že to bude platiť aj naďalej, tak áno, vydrží. Ak sa nezačnú pravidlá opätovne dodržiavať, tak potom treba na rovinu povedať, že nevydrží do volieb.“

Dá sa spoľahnúť na dohodu, ktorú uzatvoríte s Andrejom Dankom?

„Necítim potrebu individuálne hodnotiť konkrétnych predstaviteľov koaličných strán. Kľúčové je rešpektovať dohodu. A do toho patrí aj to, že ak sa dohodneme, že niektoré veci nebudeme riešiť cez médiá, tak predpokladám, že to nikto z koaličných partnerov robiť nebude.“

SNS sa v posledných týždňoch správa nepredvídateľne, čo dnes povie, zajtra neplatí. Je pre vás SNS predvídateľným koaličným partnerom?

„O tom hovorím. Ak sa dodržiavajú dohody a platia pravidlá, tak viete predvídať. Ak nie, tak to nemôže fungovať. Takýto medzistav dopadá na našu prácu, na čo sme ako ministri upozornili.“

SNS teraz žiada odvolanie ministra práca Jána Richtera, Danko nevylučuje, že bude hlasovať za opozičný návrh na jeho odvolanie. Čo to bude znamenať?

„Vo fungujúcej koalícii by strana nemala podporiť opozičný návrh na odvolanie ministra, je to porušenie koaličnej zmluvy. Nech už to zvonka vyzerá akokoľvek, ale je to jedno zo základných pravidiel koaličného súžitia a je to aj natvrdo napísané v koaličnej zmluve.“

Danko žiadal, aby ste ako ministri nekomentovali prácu kolegov z SNS, čo ste odmietli s vysvetlením, že ste slobodný človek. Teraz SNS žiada, aby premiér nerobil personálnu politiku a ministrov odvolával až potom, ako si to vyrieši koaličná strana sama. S tým súhlasíte?

„Je to opäť vec, ktorú treba vyriešiť vnútri koalície v rámci dohody partnerov. Predseda vlády má kompetencie, ktoré sa mu nedajú zobrať. Vo fungujúcej koalícii je výmena ministrov rozhodnutím premiéra alebo otázkou dohody vnútri koalície.“

Má premiér dôvod vymeniť ministra práce?

„Nechcem vstupovať do sporu, ktorý vnímam ako čisto mocenskú hru. Pretože keď kauza Čistý deň kulminovala, tak SNS nemala potrebu spochybňovať ministra práce ani nežiadala jeho výmenu.“

Je požiadavka na odchod Richtera iba stratégiou SNS, ako prekryť škandál s eurofondmi?

„Môžem povedať len to, čo na predchádzajúcu otázku.“

Keď premiér oznamoval koniec Petra Plavčana, spomínal, že treba zužovať priestor na korupčné správanie, že koalícia si nemôže dovoliť hazardovať s dôverou verejnosti, že napriek vysvetleniam ministra pretrvávajú podozrenia a pochybnosti. Nesedí to aj na ministra vnútra Roberta Kaliňáka?

„Ja už som sa v minulosti vyjadrila k otázke ministra vnútra. Necítim potrebu na tom nič meniť, ale zároveň ani necítim potrebu v tejto chvíli tieto otázky rozpitvávať, pretože myslím, že meritom sporu je tu skôr mocenská hra.“

Debatovali ste v strane o predčasných voľbách?

„Stali sme sa súčasťou tejto koalície, aby sme naplnili to, čo sme si predsavzali a je to súčasťou koaličnej dohody. Vstupom do tejto koalície Most-Híd na seba stiahol pomerne veľké politické náklady a stále znáša tieto politické náklady. Urobili sme to, lebo sme považovali za zmysluplné presadzovať náš program. Nemáme záujem o predčasné voľby.“

Na sociálnych sieťach si však Most-Híd v posledných dňoch platí kampaň, ktorá je viac-menej odpočtom toho, čo strana presadila.

„Hovorí sa, že kampaň sa začína na druhý deň po voľbách. Ale nie, toto nesúvisí s otázkou predčasných volieb, je to bežná informačná kampaň. Prvú odpočtovú kampaň sme spravili po roku vládnutia. Teraz sa blížia župné voľby, tak sme sa zhodli, že je namieste povedať ľuďom, čo sme za rok a pol urobili.“

Momentálne sa rieši dodatok ku koaličnej zmluve, čo do nej bude chcieť doplniť Most-Híd?

„V Moste sme si povedali, že požiadavky treba položiť najskôr na stôl a nie prezentovať ich cez médiá. Nebudem ich preto menovať. Budeme chcieť, aby niektoré z našich priorít, ktoré už sú v programe vlády, dostali jasný termín. Za ministerstvo spravodlivosti platí, že nejaké veľké programové požiadavky nad rámec pôvodnej koaličnej dohody nemáme. Po roku a pol možno vieme spresniť niektoré všeobecné formulácie, mne však stačí, keď sa bude dodržiavať to, čo už bolo napísané a dohodnuté.

Ako hodnotíte požiadavku SNS na zavedenie 13. a 14. platu, vytvorenie národného leteckého dopravcu či dotácie kúpeľníctvu?

„Kolegovia si sadnú a urobia dohodu, ktorá - keď na tom bude zhoda - môže ísť aj nad rámec toho, čo bolo pôvodne dohodnuté.“

SNS si momentálne urobila politickú tému aj z Istanbulského dohovoru proti týraniu žien, ktorý riešite vy. Čo na to hovoríte?

„Keď sa pozriete na parlament, zotriete rozdiel medzi opozíciou a koalíciou, aj tak vám vyjde, že dnes nie je dostatok hlasov na ratifikáciu dohovoru. Taká je politická realita. Na vládu som predložila analýzu, podľa ktorej by Slovensko v dôsledku ratifikácie nemuselo viac-menej nič meniť v právnom poriadku. Je to teda viac spoločensko-politická otázka než odborná.“

Keď ste vlani nastúpili na ministerstvo a rozprávali sme sa spolu, na exekučnú amnestiu ste pozerali skôr tak, že ide o populistické opatrenie. Nakoniec ju sama presadzujete. Prečo?

„Pojem exekučná amnestia zľudovel, aj ja to tak nazývam, ale nie je to úplne správne pomenovanie. V skutočnosti je totiž našou motiváciou vyriešiť problém starých exekúcií, ktorých je na súdoch 3,7 milióna. Preto radšej hovorme o komplexnom, jednorazovom a mimoriadnom riešení starých exekúcií než o amnestii.

Je to sociálno-ekonomický problém pre niekoľko stotisíc ľudí, pretože mnohé exekúcie sú vedené proti tej istej osobe a tá sa nechce preto legálne zamestnať. Pre súdnictvo je to problém, pretože to odčerpáva množstvo ľudskej kapacity na súdoch. Rokujeme so Sociálnou poisťovňou, ministerstvom financií, zdravotnými poisťovňami, aby sme vyriešili staré exekúcie. Exekučná amnestia bude možno nakoniec len jedným z opatrení.“

Bude riešenie starých exekúcií požiadavkou Mosta-Hídu na doplnenie koaličnej zmluvy?

„Áno, aj keď to nevnímam ako novú požiadavku. Už v programovom vyhlásení hovoríme, že musíme niečo robiť s množstvom exekúcií. Je to však presne tá téma, kde sa možno hodí spresnenie, pretože keď sa spočítal rozsah exekúcií, zistilo sa, že je to rozsiahly problém a z toho vyplýva, že aj opatrenia budú rozsiahle.“

Ak hovoríte, že amnestia bude iba jedným z opatrení, ako sa nakoniec tieto staré exekúcie vyriešia? Zoberie si napríklad Sociálna poisťovňa vymáhanie dlhov pod seba a nebude to už riešiť cez súdy?

„Viem, že to každého zaujíma. Ale najhoršie je, ak by som o opatreniach hovorila skôr, než budú odsúhlasené s ministerstvom financií, Sociálnou poisťovňou a ďalšími kľúčovými partnermi. Nechcem vzbudiť márne očakávania a zároveň nechcem podporovať ľudí v myšlienke, že nebodaj teraz nemá zmysel platiť. Ihneď, ako bude konkrétne riešenie schválené medzi partnermi, budeme o ňom informovať.“

Máte odhady, koľko zo súčasných 3,7 milióna exekúcií by sa mohlo škrtnúť?

„Mojou ambíciou je priniesť také riešenie, ktorého výsledkom bude, že staré exekúcie budeme počítať v tisícoch, a nie v miliónoch.“

Aj keby ste vyriešili všetky exekúcie, ktoré majú verejnoprávne inštitúcie, čo je asi 2,2 milióna exekúcií, tak stále tam ostáva asi 1,5 milióna exekúcií na súkromný sektor. Ako teda chcete tento počet stiahnuť na tisíce? Dotknete sa teda aj súkromného sektora?

„Konkrétne riešenie predstavím, keď bude predrokované a schválené partnermi. Ale platí zároveň, že klasickú amnestiu, že dlžník niečo zaplatí a zvyšok sa mu odpustí, nemôžeme nadiktovať súkromnému sektoru.“

Ako je vôbec možné, že sme sa dostali do štádia, že väčšina, až 2,2 milióna, exekúcií pripadá práve na verejné inštitúcie?

„Áno, 60 percent je vymáhanie verejných pohľadávok. Je to dôsledok konsolidačného tlaku. Ministerstvo financií v rámci konsolidácie verejných financií začalo v minulosti tlačiť na to, aby si jednotlivé inštitúcie urobili poriadok v pohľadávkach. Ony poslali jednu upomienku, druhú a potom dali návrh na exekúciu, valec sa roztočil a skončil u nás na súdoch. Ak by sa to rozhodovalo podľa starých pravidiel, bez mimoriadneho a jednorazového zásahu, tak by to trvalo päť až desať rokov.“

Kedy predpokladáte, že predstavíte všetky mimoriadne opatrenia na exekúcie?

„Keď prestaneme riešiť mocenské a politické hry, budeme môcť energiu naplno venovať aj exekúciám.“

Ak hovoríme o nových požiadavkách Mosta-Hídu, nečakane vaša strana zablokovala oddlžovanie nemocníc bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia. Prečo?

„Oddlženie bolo pripravené na úrovni ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií, a zrejme nebolo dostatočne odkomunikované a predstavené koaličným partnerom. Všetci v koalícii chcú vedieť, prečo musí ísť toľko peňazí na tento účel a či to musí byť naozaj tak veľa peňazí.“

Je to len komunikačné nedorozumenie alebo signál, že Most-Híd má záujem o posilnenie politického vplyvu v zdravotníctve?

„Myslím, že oddlženie treba len lepšie odkomunikovať. Je to úplne legitímna požiadavka vzhľadom na to, o akých peniazoch sa rozprávame.“

V akom stave je nominácia štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej do Súdnej rady?

„Je to ďalšia téma, ktorá sa nerieši, pretože riešime politické otázky.“

Stále ste proti tomu, aby sa pani Jankovská ako sudkyňa a nominantka Smeru stala členkou Súdnej rady?

„Moje stanovisko sa cez leto nezmenilo. Som presvedčená, že ak máme držať súdnictvo ďalej od politiky, tak by sa to malo ukazovať aj pri nomináciách do Súdnej rady. Prvok verejnej kontroly v rade je dôležitý, a preto by aj vláda či parlament mali nominovať nesudcov. V pani Jankovskej sa snúbi sudcovská funkcia a politika. S jej nomináciou neviem súhlasiť. Aj v prioritách v koaličnej zmluve je napísané, že posilníme občiansky prvok v Súdnej rade. V programe vlády máme napísané, že budeme presadzovať nesudcov. Pre mňa je to opäť o tom, že treba len dodržať to, čo je už raz dohodnuté a napísané.“

V prípade, že Smer a SNS nebudú rešpektovať váš postoj a pani Jankovská sa stane členkou Súdnej rady, zložíte funkciu?

„Verím, že takto nebudem musieť na otázku odpovedať, pretože je to vec napĺňania programového vyhlásenia vlády.“

Už dva mesiace sa však hovorí, že pred koaličnými partnermi ste vyslovili takéto upozornenie. Je to pravda?

„Opieram sa o to, čo už bolo dohodnuté. Verím, že takto otázka nebude musieť byť reálne položená.“

Dohodnúť sa so Smerom neviete ani na novom nezávislejšom postavení policajnej inšpekcie, kde je proti vám minister vnútra Robert Kaliňák. Budete svoj návrh pretláčať aj napriek jeho nesúhlasu?

„Áno, určite. Je to pre nás priorita, takže určite budeme pretláčať politicky.“

V akej forme?

„Model, o ktorom sa rozprávame, zahŕňa špecializáciu na inšpekčnú činnosť na úrovni prokuratúry. S tým, že v programe máme aj nový model kreovania policajného prezidenta. Rovnako by bol kreovaný vedúci policajnej inšpekcie, teda prešiel by cez verejné vypočutie. V programovom vyhlásení hovoríme aj to, že by malo ísť o inšpekciu, ktorá zahrnie všetky ozbrojené zbory. Či je to v takejto šírke politicky stráviteľné už hneď od začiatku, neviem odhadnúť. Viem povedať za ministerstvo spravodlivosti, že s presunom inšpekcie Zboru väzenskej a justičnej stráže súhlasím.“

Inšpekcia pôjde štandardným procesom alebo ju dáte rovno do parlamentu?

„Buď sa dohodneme a pôjde štandardným legislatívnym procesom. Alebo nie a potom nemôžem vylúčiť ani takéto riešenie.“

Je ešte vôbec možná dohoda s ministrom vnútra?

„Myslím si, že áno.“

Ak hovoríte o vypočúvaní kandidátov na policajného prezidenta a novej forme výberového procesu, nie je to len divadlo pre voličov? Minulý týždeň vláda volila nového predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, každý z uchádzačov mal polhodinu na prezentáciu a vláda už hodinu po skončení vedela, kto z nich je najlepší. To vzbudzuje podozrenie, že v skutočnosti verejné vypočutie bolo menej dôležité ako politické dohody v pozadí.

„Pozrite sa, vždy je to politický proces, pretože nakoniec vždy rozhoduje politické grémium, v prípade ÚVO vláda. Verejné vypočutia pred vládou či parlamentným výborom sú však určite transparentnejší proces než čisto politická nominácia, keď sa napríklad v prípade policajného prezidenta minister vnútra rozhoduje sám, bez toho, aby to akokoľvek musel vysvetliť.

Prinajmenšom sú vypočutia proces, ktorý umožňuje eliminovať odborné a politické excesy medzi kandidátmi. Nehovorím, že tieto vypočutia sú stopercentne zamerané na odbornosť, ako keď robí výber medzinárodná headhuntingová agentúra, ale som presvedčená, že pomáhajú lepšiemu výberu kandidátov.“

Zdroj: SME

Zdielať: