Žitňanská: S Kaliňákom som o jeho odstúpení viackrát hovorila, môj názor pozná

Ministerka spravodlivosti vraví, že Robertovi Kaliňákovi viackrát hovorila, že kauza Bašternák je dôvodom na odstúpenie. To, že sa do médií dostal protokol z daňovej kontroly vo firme prezidenta Andreja Kisku, považuje za vážny problém.

Žitňanská: S Kaliňákom som o jeho odstúpení viackrát hovorila, môj názor pozná

Lucia Žitňanská je vicepremiérka, ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka strany Most-Híd. Kvôli tomu, že odmieta, aby Smer do súdnej rady presadil sudkyňu a štátnu tajomníčku Moniku Jankovskú, na koaličnej rade pohrozila, že zloží funkciu vo vláde. V rozhovore pre Denník N hovorí:

  • či by riešila koaličnú krízu v dome Michala Gučíka, ktorý je pravou rukou oligarchu Ivana Kmotríka, ako to robili Danko a Bugár,
  • či sa podľa nej koaličná kríza skončila,
  • ako sa postaví k obmedzenej dekriminalizácii marihuany, ktorú navrhuje,
  • prečo sudcovia neudeľujú tresty s elektronickým náramkom,
  • či by išla do koalície so Sulíkom a s Matovičom.

Z koaličnej krízy je vraj zrazu komunikačná kríza. Nie je to zľahčovanie toho, čo sa tu naozaj stalo?

Nebudem tomu dávať prívlastky. Bol tu problém a ten sa javí ako vyriešený. Kľúčové je nevracať sa späť, neriešiť to a normálne robiť.

Bol to komunikačný, alebo iný problém?

Ťažko sa mi k tomu vyjadruje. Možno komunikačný bol. Nemyslím, že to treba spätne rozpitvávať. Dôležité je, že sú na stole nejaké dohody, ako ďalej, a kľúčové je robiť.

Bolo správne, že premiér dal odvolať ministra Plavčana?

Problém s eurofondmi bolo treba akútne riešiť a bolo to spojené nepochybne so zodpovednosťou ministra Plavčana. Vnímam to ako vážny problém, pretože môže mať následky na čerpanie eurofondov aj na štátny rozpočet. Nebola to otázka, z ktorej by sa dalo utiecť.

Bol to najväčší škandál tejto vlády?

Určite to vnímam ako jej najväčší problém.

Skončila sa podľa vás kríza, alebo je to len pauza pred ďalšími jednostrannými Dankovými krokmi a požiadavkami?

Aj pre túto koalíciu platí to, čo pre každú inú koalíciu. Keď sa budú dodržiavať dohody, nebudú krízy a táto vláda môže normálne vládnuť.

Kto v tomto prípade nedodržal dohodu?

Ak neboli dobre nastavené dohody, alebo ich bolo treba doplniť, tak sú doplnené, a pokiaľ sa budú dodržiavať, tak by problém nemal byť.

Je podmienkou, aby táto koalícia vládla ďalej, to, že už Andrej Danko nezopakuje to, čo na začiatku augusta?

Podmienkou, aby táto vláda dovládla, je, aby sa normálne dodržiavali dohody a pokiaľ vznikne nejaký problém, aby sa rozdiskutoval za stolom a dohodlo sa riešenie.

Čo hovoríte na to, že sa koaličná kríza riešila vo dvojici Danko – Bugár doma u pravej ruky Ivana Kmotríka – u Michala Gučíka?

Rovnako som sa to dozvedela z novín a prekvapilo ma to. Zjavne sa na urovnanie vzťahov vyžadovali aj neformálne stretnutia.

Mali by sa takéto neformálne stretnutia konať u ľudí, o ktorých sa dá povedať, že sú pravými rukami slovenských oligarchov?

Pozrite, ja k pánovi Gučíkovi nechodím.

Čo má Most s Gučíkom a Kmotríkom?

Som presvedčená, že Most nemá s Kmotríkom nič spoločné.

Keby vás niekto z kolegov z vlády zavolal na stretnutie u Gučíka, išli by ste tam?

Nechodím na žiadne stretnutia ani ku Gučíkovi, ani k nikomu inému. Všetky svoje formálne alebo neformálne stretnutia absolvujem buď tu, vo svojej kancelárii, alebo v kaviarni.

Je toto podľa vás vláda bez oligarchov?

Ak sa ma pýtate na to, či rozhoduje vláda, tak rozhoduje vláda.

Je medzi podmienkami Mosta, o ktorých sa teraz rokuje, aj podmienka, že sa Monika Jankovská nestane členkou súdnej rady?

Dohodnuté priority v rámci pôvodnej koaličnej zmluvy hovoria o posilnení občianskeho prvku v súdnej rade a schválené programové vyhlásenie vlády hovorí o tom, že vláda bude presadzovať nesudcov do súdnej rady.

Jankovská je sudkyňa.

Z môjho pohľadu treba dodržať to, čo bolo dohodnuté a schválené v programovom vyhlásení vlády. Neviem, ako inak by som to ešte mala pomenovať.

Zaujíma ma, či je to aj v podmienkach Mosta – či s Jankovskou, alebo bez nej.

Nemám pocit, že to treba nanovo formulovať, lebo to vnímam ako jasné.

Trváte stále na tom, že pokiaľ Smer bude trvať na jej kandidatúre, odídete z funkcie?

Myslím, že k tomu vôbec nedôjde. Pokiaľ dodržiavame dohody a programové vyhlásenie vlády, takto tá otázka vôbec nemusí byť postavená.

Takže sa dá povedať, že Smer už netrvá na tom, aby do súdnej rady išla pani Jankovská?

Dá sa povedať, že na mojom stanovisku sa nič nemení, pretože som si cielene dala záležať na tom, ako je v tejto časti formulované programové vyhlásenie vlády, lebo to považujem za dôležité.

Zmenil Smer stanovisko? Nekomunikovali ste s nimi o tom?

To nie je otázka pre mňa. Keď sa budeme potrebovať ešte rozprávať, tak sa budeme ešte rozprávať.

Už ste sa zmierili s tým, že minister Kaliňák bude s vami vo vláde do konca funkčného obdobia?

To nie je otázka zmierenia, alebo nezmierenia. Svoj názor som povedala, ale nie je to len otázka môjho názoru, ale predovšetkým otázka pre toho, kto ministra vnútra nominoval, teda pre Smer a pre koaličných partnerov ako takých.

Pýtam sa preto, lebo ste s ním mali od začiatku problém, takže ma zaujíma, ako ten problém prebieha vo vašom vnútre.

Most-Híd znáša so vstupom do tejto koalície určité náklady. Isteže sú to aj osobné náklady, ktoré sú s tým spojené. To je fakt, ktorý je na stole, odkedy sme vstúpili do tejto vlády. Ja sa nepotrebujem s ničím zmierovať alebo nezmierovať. Rozhodnutie v istom čase sme urobili a robíme to, čo sme si predsavzali.

Študenti budú mať 25. septembra ďalší protikorupčný pochod. Opäť sa na ňom zrejme bude hovoriť hlavne o Kaliňákovi. Povedali ste mu za ten rok a pol niekedy osobne, že by mal odstúpiť?

Keď tá téma vrcholila, mali sme debaty a môj názor pozná.

Osobne ste mu to teda povedali?

My sme sa na tú tému opakovane rozprávali a opakovane som mu povedala, ako vidím tú situáciu.

Ladislav Bašternák sa snaží dostať spod obvinenia využitím inštitútu účinnej ľútosť. Čo si o tomto inštitúte myslíte? Mal by úplne vypadnúť z nášho zákonodarstva?

Je to otázka na debatu. Bola postavená na stôl už dávnejšie a dávno pred tým, než vyplávala kauza Bašternák v tomto rozsahu. Stále sú na stole tieto dva uhly pohľadu – jeden trestnoprávny, z pohľadu ktorého tu vzniká priestor na špekulovanie, lebo sa dá takto v konečnom dôsledku trestnému postihu vyhnúť. Na druhej strane je tu argument – radšej dostaňme peniaze do štátneho rozpočtu.

Vy stojíte na ktorej strane?

Myslím, že je to skôr motivujúce ku špekuláciám. Viem si teda predstaviť, že by ten inštitút vypadol. Je to však vec na širšiu debatu.

Mohla by v blízkom čase účinná ľútosť z trestného poriadku zmiznúť?

Teraz sme dali do pripomienkovania zákon o zaistení a správe zaisteného majetku, ktorého súčasťou sú aj novely Trestného zákona a trestného poriadku. My sme to tam nedávali, pretože tu tá debata nebola. Pokiaľ by nám to finančná správa, ministerstvo financií, generálna prokuratúra dali do pripomienok, budeme s tým vážne pracovať. Ale asi by sme si museli sadnúť s ministerstvom financií a generálnou prokuratúrou za stôl a nájsť v tom nejakú zhodu.

Čo si myslíte o prípade nezaplatenia dane firmou Andreja Kisku?

Neviem, či je najpodstatnejšie, čo si o tom myslím.

To je presne ten prípad, na ktorý má zmysel sa pýtať ministerky spravodlivosti.

Myslím si a hovorím to, čo hovorím vo všetkých prípadoch, ktoré sa týkajú vysokých verejných funkcionárov – že odkryť karty a vyložiť všetko na stôl je ten najlepší spôsob prístupu k takejto situácii a najlepší spôsob obrany pre uchovanie si dôveryhodnosti inštitúcií.

Mal o tom Andrej Kiska informovať verejnosť sám od seba hneď potom, ako skončila v jeho firme daňová kontrola?

Aj to môže byť preventívna cesta. Všetky prípady takýchto uniknutých dokumentov ukazujú na dve veci. Prvou je to, že bez ohľadu na to, či je to legálny, alebo nelegálny únik, nedá sa argumentovať len tým, že nejaký dokument nelegálne unikol. Dotknutá osoba sa k tomu jednoducho musí postaviť a rozkryť karty, pretože debate o obsahu toho dokumentu sa jednoducho nedá vyhnúť. Druhou stránkou veci, ktorá sa u nás často zanedbáva, je, že už sa menej vedie debata o tom, ako dokumenty unikajú. Obidve veci sú rovnaký problém.

Od toho istého anonyma sme dostali kompletný protokol z daňovej kontroly na 64 stranách. Ide zjavne o neverejný dokument z finančnej správy. Aké dôsledky by sa mali vyvodiť z tohto úniku?

Vyžaduje to seriózne vyšetrenie. Mali by sme sa dopátrať k zdroju toho úniku a ten by mal byť úplne bez debaty potrestaný. Nepamätám si však jediný prípad, že by bol únik informácií vyšetrený, a to považujem za veľmi vážny problém, lebo je to, samozrejme, aj neférový spôsob, akým sa ovplyvňuje politika. Neporadili sme si s tým 25 rokov.

Ide o únik z finančnej správy, ktorú riadi konkrétny človek, František Imrecze. Mal by ho za to minister financií odvolať?

Treba to vyšetriť. Nedovolím si hodnotiť, či a koho má minister financií odvolať. Myslím si, že minister financií to bude brať veľmi vážne, lebo si určite uvedomuje, že tu ide o širší problém a reputáciu celej inštitúcie. Nepochybujem, že na to zareaguje, a ani o tom, že mu záleží na inštitúciách, ktoré spravuje.

Je jeseň 2017 a policajná inšpekcia stále podlieha ministrovi Kaliňákovi. Hoci je už návrh na zmenu hotový, prečo to trvalo doteraz?

Zjavne sa nevieme s ministrom vnútra zhodnúť na tom, ako by to malo vyzerať, ale ani na tom, že je to naozaj veľmi dôležité. Zjavne to nie je pre obe strany rovnaká priorita.

Znamená to, že to zdržuje Kaliňák?

Tá úloha zaťažuje primárne ministerstvo vnútra. My sme opísali našu predstavu, potom to bolo predmetom debaty, ja som korigovala svoju predstavu. Pre Most-Híd je to priorita.

Zdržuje to Kaliňák?

Formulovala by som to tak, že sa veľmi nehrnie do toho, aby inšpekcia bola čo najskôr nezávislá.

Inšpekcia má prejsť pod generálnu prokuratúru. Je to ideálne riešenie, alebo kompromis?

Rozprávali sme sa na túto tému aj s generálnym prokurátorom. Vníma, že keby prokurátora mala aj vyšetrovacie právomoci, mohol by to pre ňu byť kapacitný problém. Zhodli sme sa však na tom, že by mohlo ísť o špecializovaný dohľad na prokuratúre spojený s tým, že šéf inšpekcie by bol menovaný rovnakým spôsobom, aký sa predpokladá pri novom spôsobe menovania nového policajného prezidenta. Pod takúto inšpekciu by podľa mňa mali patriť aj iné zložky, nielen polícia a tak to predpokladá aj programové vyhlásenie vlády.

V Česku existuje nezávislá Generálna inšpekcia bezpečnostných zložiek (GIBS) a kontroluje aj armádu či justičnú stráž. To nie je lepšie riešenie?

Ministerstvo vnútra argumentuje, že GIBS nezafungoval dobre.

GIBS nezafungoval dobre, lebo bol naň politický nátlak.

Rovnako si myslím, že to nebol inštitucionálny, ale iný problém.

Ideálne riešenie je teda podľa vás čo?

Za dôležité považujem, aby hlava inšpekcie nezodpovedala policajnému prezidentovi, alebo ministrovi vnútra. Keby napríklad šéfa inšpekcie menovala vláda po verejnom vypočutí v parlamente, už by sme sa dostali do inej roviny. A so špecializovaným dohľadom na úrovni prokuratúry by to mohlo dobre fungovať.

Kedy to bude takto fungovať?

Je to teraz na debatu na politickej úrovni, aby sa to stalo prioritou s termínom.

Navrhujete zmiernenie trestania konzumentov mäkkých drog. Po novom by mal človek s jednou marihuanovou cigaretou dostať pokutu do 165 eur v priestupkovom konaní a neísť pred súd. SNS je však už proti. Prejde to aj tak?

Nikto z politických elít, ktoré sa k tomu verejne vyjadrujú, podľa mňa ten návrh nevidel. Ide o výsledok niekoľkoročnej roboty. V pracovnej skupine bol naozaj každý, kto k tomu má čo povedať – od polície cez prokuratúru, sociálne veci až po zdravotníctvo a odborníkov na drogovú problematiku. Vznikol návrh zákona, ktorý musím dať zjavne rýchlo do pripomienkového konania, aby všetci vedeli, o čom rozprávajú.

Čo v ňom teda je?

Na jednej strane pracujeme s tým, aby pri prvom prichytení užívateľa nešlo hneď o trestný čin, ale o priestupok. Zároveň však pracujeme s priestupkovou recidívou, teda že pri opakovaní priestupku už pôjde o trestný čin. Zároveň však chceme pracovať aj s tým, že pokiaľ pôjde o mladistvých, v prípade, že sa dopustia takéhoto priestupku, aby boli nasmerovaní k odborníkom, ktorí sa budú zaoberať, či majú, alebo nemajú závislosť, a prípadne im bude poskytnutá pomoc. Chcem, aby sa diskusia viedla o celom balíku.

Môže to prejsť?

Viem, že tento typ témy má vždy dva tábory – jeden, ktorý je za prísne trestanie, a druhý, ktorý je skôr za prevenciu a skôr liberálnejšiu právnu úpravu. Veľmi rada by som však dosiahla, aby tie tábory debatovali na podklade argumentov a nie ako o futbale, ktorému všetci rozumieme.

SNS sa teda k tomu vyjadruje príliš skoro?

Nemyslím, že ľudia, ktorí sa k tomu vyjadrili, čítali ten návrh.

Máte pocit, že presvedčíte ľudí ako Danko či Hrnko, že 17-ročné decko, ktoré prvýkrát prichytia s cigaretou marihuany za školou, by nemalo dostať podmienku a zápis do registra trestov?

Myslím, že je to legitímna téma na debatu a tá je zmysluplná vtedy, keď sa deje na podklade nejakého konkrétneho návrhu, ktorý, mimochodom, je pomerne konzervatívny.

Bude na Slovensku do konca volebného obdobia aspoň takáto konzervatívna a limitovaná dekriminalizácia?

Neviem. Viem len, že robota, ktorá bola vykonaná, si zaslúži solídnu debatu.

Ako ste spokojná s fungovaním zmeneného protischránkového zákona? Budete na ňom niečo meniť? Majiteľa napríklad nemusia zverejňovať firmy, ktoré si od štátu uplatňujú náhradu škody.

Chcem, aby sme s nejakým odstupom času urobili analýzu a pozreli sa, čo nám uniká a kde možno zbytočne požadujeme zápis týchto firiem, lebo ich vzťahy so štátom nie sú toho druhu, že je nevyhnutné, aby boli zapísané v registri partnerov verejného sektora.

To sa týka koho?

Mohlo by sa to týkať napríklad niektorých živnostníkov.

Štát investoval na projekt elektronických náramkov pre väzňov 27 miliónov eur, ale vlani sa využili len pre 25 osôb. Kritizoval to aj NKÚ. Čo urobíte pre to, aby sudcovia takéto tresty častejšie ukladali?

Tam, kde je to vhodné, sa snažíme využívať ten systém aj vo vnútri väzenstva tak, aby to, čo bolo investované, bolo aj využité. Aby sa zvýšila dôvera sudcov v tento systém, tento rok sa intenzívne venujeme probačným a mediačným úradníkom a metódam, ktoré majú využívať. Budeme sa snažiť na túto tému so sudcami na rôznych grémiách čo najviac rozprávať. A potom príde čas aj na prípadnú legislatívnu úpravu. Budeme sa snažiť sudcom dokázať, že systém je pripravený. A budeme, samozrejme, počúvať aj to, čo sa sudcom na tom nepáči.

Váš niekdajší dlhoročný spojenec Miroslav Beblavý zakladá stranu. Spolu – občianska demokracia. Čo na to hovoríte? Má šancu? Viete si predstaviť ísť s Beblavým a Mihálom do vlády?

Je to predčasné hodnotiť. Viaceré strany sa rodia. Mohla by som ich hodnotiť až na základe konkrétnych rozhodnutí. Na špekulovanie, s kým sme schopní alebo nie sme schopní spolupracovať, je tiež skoro. Žiadne voľby nie sú za dverami a až po voľbách sa ukáže tá politická mapa.

Keď však pozerám tlačovky Danka a Fica, vidím, ako dookola hovoria, že táto vláda nemá alternatívu a že so Sulíkom a s Matovičom by nešli do vlády ani náhodou. Preto sa pýtam aj vás.

Za seba hovorím, že tieto debaty o budúcich koalíciách považujem za málo zmysluplné, lebo tá mapa sa ukáže až vo volebnú noc. Dva a pol roka pred voľbami to považujem za úplne absurdné. Krátko po voľbách som povedala, že podporu pre vládu hľadáme medzi 136 a nie 150 poslancami. Neviem, či si to všetci dostatočne uvedomujeme, ale je to vážny fakt a hľadanie konštelácie, ktorá sa zhodne od základných zahraničnopolitických otázok až po ekonomické a možno aj v pozíciách proti novodobým fašistom, trošku vylučuje kategorické súdy dva a pol roka pred voľbami. Pokojne tu opäť môže nastať situácia, že tu budeme musieť prekonávať samých seba, aby sme vytvorili rozumnú, zmysluplnú, demokratickú vládu.

Na rozdiel od Fica a Danka si teda netrúfnete povedať, že s Matovičom a so Sulíkom do vlády nepôjdete?

Nie, a vôbec nepovažujem za zmysluplné, aby som na túto tému dnes špekulovala.

 

Zdroj: Denník N

Zdielať: